Pán prsteňov - Návrat kráľa

Pán prsteňov – Návrat kráľa

Autor: J. R. R. Tolkien
Postavy: Frodo, Sam, Gandalf, Legolas, Gimli, Aragorn, Pipin, Chicho, Gloch, Théoden, Sauron

Po tom čo Pipin vzal do rúk palantír, Gandalf s ním uháňal na Tieňovlasovi do Minas Tirithu. Prešlo niekoľko dní a nocí. Po ceste stretli niekoľko poslov. Pipin vnímal okolitý svet len málo. Väčšinu času prespal, lebo ho zmohla únava. Dostali sa do Bieleho mesta. Keďže Gandalfa poznali, pustili ho cez všetkých sedem brán. Dorazili až na Fontánové nádvorie s vyschnutým bielym stromom. Gandalf a Pipin bok po boku vchádzali do veľkej strohej korunnej siene. Na malom bezvýraznom tróne sedel Denethor – správca Gondoru. Hodinu vypočúval Pipina. Kládol mu otázku za otázkou. Na konci rozhovoru ponúkol Pipin svoje služby Denethorovi. Ten súhlasil. Pipina aj Gandalfa ubytovali v malom domčeku v Hornom meste. Pipinovi predelili vojaka, ktorý ho naučil všetky potrebné heslá. Jeho syn mu robil sprievodcu po Minas Tirithe.

Do mesta sa vracali veľmoži so svojimi oddielmi, aby pomohli Denethorovi ubrániť sa pred Sauronom. Pipin sa vrátil do domčeka a zaspal. Zobudil ho až príchod Gandalfa. Keď sa ostatok družiny prebudil, Gandalf s Pipinom už boli preč. Théoden a jeho muži sa spolu s Aragornom, Legolasom, Gimlim a Chichom vydali naspäť do Edorasu cez Chmúrny žľab. Po pár metroch začuli za sebou pohyb. Mysleli si, že ich chcú napadnúť. Nakoniec k nim dorazila skupina jazdcov. Aragorn medzi nimi spoznal svojho priateľa Halbaroda. Ten mu priniesol niečo ako zástavu a odkaz od pani Galadriel. V skupine jazdcov boli aj Eldan a Elrohir, synovia Elronda. Aragorn pochopil z odkazu, že sa musí vydať po inej ceste, aby našiel pomoc. Rozlúčil sa s Théodenom a aj so svojou sivou družinou vyrazil najrýchlejšou cestou do Chmúrneho žľabu a potom po cestách Mŕtvych. Po pár dňoch prišli do Chmúrneho žľabu, kde ich privítala pani Éowyn.

Snažila sa Aragorna prehovoriť, aby ostal alebo aby ona mohla ísť s ním. Nepodarilo sa. Aj v druhý deň sa o to pokúsila. Neuspela. Sivá družina sa vydala po cestách Mŕtvych. Prišli až na miesto, kde museli ísť pešo a kone viedli za sebou. Pomaly prenikali do čoraz väčšej tmy. Gimli mal strach. Prišli až k veľkému kameňu, kde Aragorn požiadal o pomoc duchov. Boli prekliati a keby poskytli Aragornovi pomoc, zbavili by sa kliatby. Nikto sa neozval. Kráčali ďalej až do údolia. Všetci cítili ako ich niečo sleduje a kráča úplne na konci. Mŕtvi im prisľúbili pomoc.

Théoden so svojou skupinou pokračoval k Chmúrnemu žľabu na veľké zhromaždenie rohanských bojovníkov. Cesta bola dlhá a úmorná. Chicho premýšľal nad tým, ako jeho druhovia pomaly odchádzali, aby naplnili svoje poslanie. Prišli až k Údoliu súženia, kde sa Théoden stretol s pánom údolia. Po krátkom rozhovore sa pobrali cestou, ktorá stúpala nahor. Kde-tu cestu spestrovali kamene, do ktorých boli vpísané podoby ľudí. Nakoniec dorazili do cieľa. Aj Chichovi postavili stan a hneď vedľa kráľovského. Toľko premýšľal až mu vyhladlo. Vyšiel zo svojho stanu a dúfal, že nájde niečo na jedenie. Prišiel k nemu jeden z jazdcov a oznámil mu, že je očakávaný v kráľovskom stane. Chicho vstúpil do stanu, kde sedeli kráľ a jeho maršali. Chicho obsluhoval Théodena. Po nejakom čase vstúpil jazdec do stanu a oznámil Théodenovi príchod gondorského posla. Posol vstúpil dnu a podal Théodenovi Denethorov odkaz. Odkazom bol červený šíp. Minas Tirith bol obliehaný a potreboval pomoc. Théoden sa rozhodol ihneď. Hneď na druhý deň Théoden zhromaždil svoje vojsko. Chicha zobudili skoro. Všade bolo šero. Slnko bolo zahalené v temnote. Najrýchlejšie ako sa dalo pobrali sa do Edorasu. Všade vládlo ticho. V Edorase ich privítala pani Éowyn. Povedala im o Aragornovej návšteve. Na druhý deň hneď vyrazili.

Théoden zanechal Chicha v Edorase. Chicho rázne protestoval. Jazdci už odchádzali. Jeden z nich sa priblížil k Chichovi. Chicho ho už predtým videl pri zhromaždení. Jazdec mu povedal to, čo Chicho už vedel. Pomohol Chichovi vysadnúť na jeho koňa a skryl ho pod svoj plášť. Aj Chicho sa vybral na túto výpravu. Pomaly prechádzali cez pohoria na pomoc Gondoru. Pipin bol už pár dní v Minas Tirithe. Denethor mu dal nové oblečenie a povedal mu jeho povinnosti. Pipin len postával pri dverách jeho komnaty a čakal. Cez malú prestávku sa Pipin vybral pohľadať niečo na jedenie. Cestou stretol svojho priateľa. Spolu sa posadili blízko cimburia a jedli. Beregond hovoril s úctou o svojom kapitánovi Faramirovi. Asi v polovici rozhovoru začuli zvuk, pri ktorom im zmeraveli srdcia. Pozreli sa cez cimburie. Dole boli štyria jazdci na koňoch. Nad nimi vo vzduchu lietali okrídlení nazgúlovia. Vyzeralo to, že ich nazgúlovia skoro majú. Zrazu z ničoho nič k nim pricválal na bielom koni Gandalf. Jeho žiara zahnala nazgúlov na ústup. Spoločne s Faramirom a ešte ďalšími tromi jazdcami sa dostali za hradby mesta. Prišli tam skoro všetci.
Keď Faramir uvidel Pipina, spomenul si na polovičných, ktorých už videl. Vyšiel hore do citadely, kde otcovi porozprával všetky novinky aj o smerovaní Froda a jeho spoločníka. Gandalfa smer ich cesty zarmútil. Po skončení sa o tom Gandalf nechcel už viac baviť. Na druhý deň sa konala porada a po nej Faramir ihneď odišiel na svoju pozíciu. O pár dní to vypuklo. Gondorskí bojovníci začali pomaly ustupovať. Na Gondor sa rútilo niekoľko armád. Tie prekročili rieku a začali stavať katapulty. Hradby boli rovnako pevné ako Orthanc. Po boji na pláni, ktorý sa zdal prehratý až do príchodu kniežaťa z Amrothu sa všetci vrátili za hradby. Posledný išiel Faramir. Nieslo ho knieža. Faramir bol zranený. Jeho otec sa s ním zavrel v izbe. Nestaral sa už o nič. Pipin len mlčky stál pri dverách jeho komnaty. Keď armáda Oka zhotovila katapulty, začala strieľať kamene. Nie však do hradieb. Strieľali vyššie, aby hradby preleteli. Niekedy vystrelili strely, ktoré sa potom zapálili, a tak hrozili veľké požiare, inokedy zase znetvorené tváre ich padlých. Na čele tejto armády bol kráľ nazgúlov. Gandalf vedel, že raz sa s ním musí stretnúť v boji, ale ten čas ešte nenastal. Kráľ nazgúlov sem ešte neprišiel. Ohyzdi pripravovali svoje plány a zatiaľ okolo mesta lietalo zopár okrídlených nazgúlov. Pri ich výkriku zamrelo srdce aj tým najodvážnejším.

Denethora trápili výčitky svedomia. Poslal syna do nebezpečenstva bez poďakovania, požehnania a teraz bol Faramir zranený. Denethor sa zrútil. Jeho poslovia si prišli k nemu po rozkazy, no Denethor ich poslal preč. Potom povedal Pipinovi, aby zavolal sluhov. Po príchode sluhovia vzali Faramira a aj s pánom kráčali na miesto, kde odpočívali králi a správcovia. Denethor si ľahol na miesto prepravené pre odpočinok a dal priniesť drevo a olej. V tejto chvíli sa však vedenia ujal Pipin. Snažil sa to nejako pozastaviť alebo aspoň zdržať. Ako o život uháňal za Gandalfom. Cestou dole videl ľudí, ktorí utekali pred požiarmi. Ku gondorskej bráne sa blížilo veľké baranidlo, ktoré ťahali veľké zvieratá, okolo baranidla pochodovali ohyzdi a za ním aj horskí trolovia, ktorí mali baranidlo rozhojdať. Objavil sa tam aj kráľ nazgúlov. Ostatní neustále útočili na hradby. Útoky odrážali bojovníci z Amrothu a zvyšok odvážnych bojovníkov Gondoru. Gandalf tam sedel na Tieňovlasovi, ktorý stál bez pohnutia. Bubny duneli. Baranidlo sa blížilo ku bráne. Nazgúl trikrát zakričal a baranidlo trikrát udrelo, až brána povolila a pukla.

Gandalf bol pripravený. Nazgúl si sňal kapucňu. Na hlave mal korunu, no namiesto hlavy mu tam šľahali plamene. Začal sa Gandalfovi vysmievať. Vtom sa ozval zvuk. Neboli to bubny, ale rohy. Rohy Rohanu. Rohan prišiel na pomoc. Ešte predtým ho však čakala dlhá cesta. Po pár dňoch putovania od zhromaždenia sa utáborili asi deň od Gondoru. Cesty boli zahatané ohyzdmi. Pre nenávisť voči ohyzdom sa s Théodenom spojili divosi, ktorí im pomohli a previedli cez les. Tak obišli ohyzdov a dostali sa blízko Gondoru. Théoden zastal, akoby mal strach. O chvíľu sa spamätal, vzal roh a zadul tak silno, až roh pukol. Našli však aj mŕtvych poslov. Denethor sa nedozvedel o príchode Rohhirimov a stratil nádej. Teraz sa to však zmení, pretože Rohan vstupuje do vojny. Kráľ z juhu zbadal Théodena a vlajku, na ktorej bol biely kôň v zelenom pozadí. Hneď sa chystal na útok, ale Théoden bol rýchlejší a rýchlo mu cválal naproti. Severanov bolo menej, ale boli silnejší a odvážnejší, a preto južanov rozprášili. Zrazu sa k Théodenovi prihnal kráľ nazgúlov. Bielohriv sa vzopäl a aj s Théodenom spadol na zem. Théoden bol zranený a zavalený svojím koňom. Jeho rytieri ležali okolo neho zranení alebo mŕtvi. Nazgúl pomkol svojho okrídleného tvora, aby sa nažral jeho mäsa. No postavil sa medzi nich Dernhelm.

Nazgúl sa mu vysmial, pretože ho nemôže zabiť nijaký živý muž. Okrídlený tvor zaútočil na Dernhelma. Ten odskočil a Chicho, ktorý stál na ním spadol. Dernhelm jediným úderom odsekol tvorovi hlavu a ten spadol na zem mŕtvy. Z jeho mŕtvoly sa postavil nazgúl a v ruke držal palcát. Začal sa ním oháňať po Dernhelmovi. Ten si zložil helmu. To čo nazgúl videl ho zneistilo. Dernhelm bola totiž Éowyn. Nazgúl udrel palcátom po štíte, ktorý držala Éowyn v ruke a ten sa rozletel na kúsky. Nazgúl jej zlomil ruku. Chicho ju nemohol nechať zomrieť a bodol nazgúla svojím mečom do šľachy. Ten zastonal a padol na kolená. Éowyn pozbierala zvyšok svojich síl a vrazila meč medzi korunu a plášť. Nazgúl vydal svoj posledný desivý zvuk, ktorý sa stratil v povetrí. Chicho prišiel k svojmu umierajúcemu pánovi. Théoden sa s ním rozlúčil. Ešte chcel vidieť Éomera. Ten ako na zavolanie pricválal. Aj s ním sa Théoden hrdo rozlúčil a jeho posledné slová patrili Éowyn, ktorá ležala blízko neho. Théoden zomrel a Éomer sa stal kráľom Rohanu. Keď uvidel svoju sestru, pochytil ho nesmierny hnev a zasiahla ho veľká bolesť. Niekoľkým rytierom povedal, aby odniesli svojich padlých, kráľa a Éowyn preč, nech nie sú ich telá znesvätené.
Éomer sa spolu s vernými hnal ako blázon naproti nepriateľovi. Keď odvážali Théodenovu mŕtvolu a Éowyn, pricválal k nim Imrahil d Dol Amrothu. Našťastie zistil, že Éowyn nie je mŕtva, a potom sa hnal Éomerovi na pomoc. Rieka prinášala niečo nové, čierne lode. Ľudia sa zľakli a nepriatelia sa radovali. Aj Éomera premklo zúfalstvo až do chvíle, keď sa na prvej lodi rozvinula vlajka Gondoru. Prišiel Aragorn, ktorý priviedol bojovníkov. Tak Éomer a Aragorn bojovali bok po boku. V ten deň padlo mnoho bojovníkov, no nepriateľ bol rozprášený aspoň pred bránami Gondoru. Po tom ako odišiel kráľ nazgúlov, sa Pipin rozbehol za Gandalfom. Ten na veľké Pipinove naliehanie vyrazil do citadely. Dvere do Domu mŕtvych boli otvorené a strážca bol mŕtvy. Gandalf s Pipinom sa náhlili dolu. Pre dverách bojoval Beregond so služobníkmi svojho pána. S hromovým krikom prestrčil dvere Denethor a hovoril nezmysly. Faramir tam ležal. Gandalf vzal Faramira a uložil ho na máre. Denethor hovoril Gandalfovi mnoho vecí a potom vytiahol palantír. Nakoniec vzal palantír, vyšiel na hranicu a zapálil sa. Za zavretými dverami bolo počuť praskanie dreva. Faramira potom odniesli do Domu uzdravovania. Gandalf potom začul nazgúlov posledný výkrik. Hnal sa naspäť.

Théodena odniesli do citadely a Éowyn do Domu uzdravovania. Šiel s nimi aj Chicho. Bol slabý a zahmlievalo sa mu pred očami. Zrazu začul známy hlas. Patril Pipinovi. Chicho sa stratil. Pipin sa ho snažil odniesť do Domu ozdravovania, ale nešlo mu to. Po pár metroch zahliadol Bergila ako beží okolo a poprosil ho, aby zavolal niekoho na pomoc. Po nejakej chvíli prišiel Gandalf a Chicha odniesol. Liečitelia v Domoch uzdravovania mali veľkú múdrosť a vedeli vyliečiť mnoho chorôb. Nevedeli si však poradiť so zraneniami, ktoré spôsobovali nazgúli. Jedna stará žena, čo sa rozprávala s Gandalfom, povedala, že ruky skutočného kráľa dokážu liečiť. Gandalf mal aspoň malú nadej. Zavolal Aragorna. Aragorn pomocou kráľovho lístočka /Athelasu/ vyliečil Faramira, Éowyn a Chicha. Chicho sa zotavil najskôr. Sedel s Pipinom v záhradách, keď ich navštívili Legolas a Gimli. Gimli trochu rozprával o putovaní cez Rohan a o tom ako sa ich snažili nájsť. Hobiti sa vypytovali aj na ich púť Cestami mŕtvych. Po dlhom prehováraní Legolas podľahol a celý príbeh im rozpovedal.

Po tom ako Aragorn uzdravil zranených, ho považovali za kráľa, ktorý sa vrátil. Zatiaľ čo sa hobiti rozprávali s Legolasom a Gimlim, sa v Aragornovom stane konala porada. Dohodli sa na malej pasci. Chceli predstierať útok na Saurona, aby zamestnali jeho armádu a Saurona samotného. Jeho oko by sa potom neupieralo na nič iné. To by bola aspoň malá šanca pre nositeľa prsteňa. Za dva dni zhromaždili sedemtisíc mužov schopných boja a ďalších tritisíc ich ostalo v Gondore, aby mohli mesto chrániť pre ďalšími prípadnými nájazdmi. O dva dni po odchode z Minas Tirithu prišli do Osgiliathu. Pracovali tu remeselníci a iní muži, ktorých nebolo treba na boj. Opravovali mesto. Na Aragornov príkaz to ostalo niekoľko mužov. Znovu sa vydali na cestu. Keď prišli na Križovatky, trikrát zatrúbili a heroldi zakričali, že páni Gondoru idú. No nijaká odozva neprišla. Na tomto nieste sa utáborili. Odstránili ohyzdiu hlavu a čarbance zo sochy kráľa a nasadili mu tam jeho hlavu. Aragorn nechal rozostavať stráže. Nechali tu pár hliadok a pokračovali ďalej. Všetko vyzeralo v pokoji.

Ako postupovali cítili, že krajina je opatrnejšia. Asi po štyroch dňoch nad nimi začali lietať nazgúlovia. Leteli však privysoko, nevydávali nijaký zvuk. Iba Legolas ich videl. Pipinovi bolo smutno za Chichom, ktorý ostal v Minas Tirithe. Pred posledným úsekom cesty dostali niekoľkí muži z Lossarnachu strach. Aragorn im povedal, že nech neutekajú. Dal im na výber. Buď ostanú a budú pokračovať v ceste, alebo nech idú strážiť Cair Andros. Niektorí ostali, iní sa zasa pobrali splniť svoju novú úlohu. Postupovali pomaly. Nakoniec prišli až k Čiernej bráne. Bola pevne zatvorená. Vládlo tam mŕtve ticho. Aragorn rozostavil svoju armádu a potom aj s ostatnými kapitánmi prišli pred Čiernu bránu. Trubač zatrúbil a Gandalf oznámil, že sa vrátil kráľ Ellesar a že Sauron bude spravodlivo súdený. Po chvíli mlčania sa ozvali bubny a dvere Čiernej brány sa otvorili. Vyšla z nich postava odetá do čierneho.

Pripomínala prsteňový prízrak, ale bol to človek. Kráčal vpred. Bol to Sauronov jazyk. Najskôr sa im vysmial a potom ukázal Samov meč, elfský plášť a drôtenú košeľu. Všetkým akoby zomreli srdcia a nádej pohasla. Potom mordorský posol predniesol Sauronove podmienky. Gandalf odhodil svoj plášť. Jeho svetlo ho oslepilo a posol ustúpil. Posol hovoril o mučení nositeľa tých vecí. Z podmienok bolo jasné, že Sauron chce zo všetkých spraviť svojich otrokov. Gandalf si vzal veci, ktoré posol priniesol a podmienky rázne odmietol. Posol sa obrátil a smeroval späť k Čiernej bráne. Po pár metroch dal signál a Aragornove vojsko bolo obkľúčené zo všetkých strán. Sauronova armáda bola asi desaťkrát početnejšia. Pipin stál vedľa Beregonda, keď na nich zaútočili. Beregonda odhodil jeden z trolov. Pipin neváhal a zabodol svoj meč do trola. Ten sa mŕtvi zrútil na zem. Pipinovi zahaľovala oči tma. Počul ako niekto kričal: „Orly prilietajú! Orly prilietajú!“
Po tom ako Froda vzali ohyzdi do veže na Cirith Ungole, ich Sam prenasledoval. Nemohol prejsť cez železné dvere a tak sa vrátil naspäť do Opuchinho brlohu a musel ísť hlavnou bránou. Dopadala naňho ťarcha mordorského tieňa. Opatrne sa blížil k hlavnej bráne. Len niekoľko metrov pred bránou sa zastavil, počul ako sa nad ním strhla hádka. Potom z brány vybehli dvaja ohyzdi a po pár krokoch padli na zem. Boli mŕtvi. Sam nabral odvahu a rozbehol sa k bráne. Už bol skoro vnútri, keď ho niečo odhodilo. Postavil sa a skúsil to znovu. Cítil bolesť akoby ho niekto udrel po hlave. Po chvíľke sa postavil. Všimol si, že bránu strážia zvláštne sochy. Nedovolili nepriateľovi Mordoru vstúpiť. Sam chvíľu rozmýšľa a potom vytiahol fiolu od Galadriel. S jej pomocou sa dostal do pevnosti. Už musel nájsť iba Froda. Trmácal sa hore veľkým schodiskom. Nikde nebolo nikoho. Kráčal hore a kde-tu narazil na mŕtvych ohyzdov. Po pár metroch začul kroky. Bol to ohyzd. Ohyzd videl v odraze veľkú postavu, a preto rýchlo ušiel. Samovi to dodalo trochu viac odvahy.

Kráčal ďalej až prišiel na nádvorie. Bolo tam niekoľko mŕtvych ohyzdov, ale aj dve cesty. Jedna viedla na východ a jedna na západ. Konečne sa rozhodol, keď začul hlasy z vežičky. Sam sa stiahol do svojho úkrytu. Šagrat sa hádal so svojím podriadeným. Po chvíli vyšiel zranený Šagrat von a v ruke zvieral čierny batoh. Vytasila sa naňho ruka s oštepom a poranila ho. Šagrat sa zahnal a nepriateľa zabil. Bol to iný skurut-hai. Sam chvíľu rozmýšľal a potom sa vrhol na Šagrata. Po krátkej bitke Šagrat utiekol. Sam sa musel rozhodnúť, či bude prenasledovať Šagrata alebo nájde Froda. Rozhodol sa, že nájde Froda. Vo vežičke bol ešte jeden ohyzd. Chodil hore-dole po chodoch, ale nemohol nájsť nič, čo by viedlo do vežičky. Sam si sadol na schody a po chvíľke si začal ticho spievať. Jeho hlas zosilnel. Mal dojem, že mu niekto odpovedá. Zrazu začul buchnutie. Bol to ohyzd z vežičky. Otvoril padacie dvere. Kričal, že sa nebojí toho spevu a kráčal smerom nadol. Sam sa skryl a vo vhodnej chvíli zaútočil. Ohyzd sa zľakol a rozbehol sa ku rebríku. Nedokázal udržať rovnováhu, a tak spadol. Zlomil si väzy. Sam sa vyšplhal po rebríku. Vo vežičke ležal nahý Frodo. Sam ho objal a obaja sa rozplakali. Po chvíli sa prebudili z krásneho sna. Ohyzdi vzali všetky Frodove veci. Už sa skoro vzdal, mal pocit, že sklamal. Sam mu však podal jeho meč Žihadlo a ukázal mu retiazku s prsteňom. Frodo si všetko ihneď vzal. Na okamih pozrel na Sama čudným pohľadom.

Zatiaľ čo sa Frodo prechádzal vo vežičke, Sam prehľadával túto pevnôstku. Priniesol Frodovi aj sebe nejaké ohyzdie šatstvo a nejakú vodu a potravu. Po tom ako sa pripravili, utekali k hlavnej bráne ako im sily stačili. Pri troch sochách Sam znovu vybral Galadrielinu fiolu a zlomil tak kúzlo sôch. Tie do povetria vydali posledný výkrik. Frodo a Sam utekali ďalej. Keď si o chvíľu oddýchli, uvideli ako na nádvorie pevnôstky pristál veľký čierny tvor. Šagrat zrejme zburcoval ohyzdov. Sam a Frodo utekali ako o dušu. Dostali sa až na most, no tam zastali. Začuli kroky prichádzajúcich ohyzdov. Skoro v poslednej chvíli preskočili cez kraj mostu. Mali strach, že padnú niekam do hlbokej tmy, namiesto toho padli do kríkov s tŕňmi. Keď už nepočuli žiadne zvuky vyliezli von. Ďalej kráčali nehostinnou krajinou. Chvíľami sa aj rozprávali. Voda sa im už takmer minula a obaja boli ukonaní. Sam túžil po troche slnka a vody. Na prekvapenie hobitov zavítal do Mordoru slnečný svit a vietor. V Mordore mal sivú farbu a vietor zas rozfukoval mračná dymu. O niekoľko metrov narazili na malý pramienok vody. Aj keď nebola najlepšia, poslúžila im. Našli si tu úkryt a trocha si pospali. Na druhý deň pokračovali ďalej. Prekonali niekoľko ďalších míľ. Znova si aspoň trochu oddýchli. Pokračovali ďalej cez skaly Morgai. Zliezli po nich a dostali sa až na pláň.

Bolo na nej mnoho táborov a niektoré dokonca tvorili mestečká. Nežili v nich ohyzdi, ale ľudia, ktorí sa stali otrokmi Temného pána. Touto cestou však nemohli ísť. Vybrali sa ďalej na sever, kde by mohla byť cesta priechodnejšia. Na skalách vyrástlo mnoho ohyzdích pevnôstok. Pomaly začali strácať nádej. Išli veľmi opatrne. Skryli sa do kríkov pri skalnom previse, aby si odpočinuli. O niekoľko minút okolo nich prechádzali dvaja ohyzdi. Jeden bol stopár a druhý bojovník. Začali sa medzi sebou prudko hádať. Stopár chcel odísť, keď sa za ním rozbehol bojovník. Stopár sa skryl a keď okolo neho bežal bojovník, stopár mu strelil šíp do oka. Bojovník zomrel a stopár sa stratil. V noci pokračovali hobiti ďalej na sever. Každú noc putovali ďalej a ďalej. Nakoniec museli ísť už iba jedinou cestou, no prekážkou sa im stala ohyzdia pevnôstka. Našli si úkryt, aby si odpočinuli. Frodo ihneď zaspal. Sam chvíľu počkal a s hobiťou obozretnosťou zišiel do vyschnutého koryta. Voda tu už netiekla, no nevzdával sa. Priložil ucho k zemi a počúval. Začul zurčanie vody. Vyšiel trochu vyššie a našiel slabý pramienok. Hneď ako naplnil fľašu, pobral sa späť k Frodovi. Cestou zazrel dajakého tvora. Bol to Gloch.
Keď sa vrátil, Frodo ešte spal. Pripravil vodu aj lembas a potom Froda zobudil. Sam Frodovi povedal, aby sa najedol, napil a taktiež o Glochovi. Hneď ako to dopovedal, sa mu zatvorili oči a zaspal. Keď sa Sam prebudil, bol už večer. Frodo bol opretý o skalu a fľaša bola prázdna. Pomaly sa vydali znovu na svoju púť. Cestou si nabrali vody a dúfali, že im šťastie bude priať. Pokračovali hobitksým tempom, až prešli zákrutu. Niekoľko metrov od tohto úseku zastali a načúvali. Počuli zvuk pochodujúcich nôh. Mysleli si, že je to ich koniec. Frodo si sadol na zem pri väčšiu skalu. O pár sekúnd sa k nemu pripojil aj Sam. Nohy obom zakryl štítom a potom sklonil hlavu. Ohyzdi sa už blížili. Asi polovica radov prešla okolo nich a nikto si ich nevšimol. Zatiaľ mali šťastie. Horda ohyzdov sa už blížila ku koncu, keď si jeden väčší ohyzd všimol postavy, ktoré tam ležali. Myslel si, že sú to nejakí leniví ohyzdi, a tak ich popohnal. Sam a Frodo sa museli postaviť, ísť niekoľko radov dopredu a utekať spolu o ostatnými. Išli už niekoľko míľ. Frodo ani Sam už nevládali a Sam si myslel, že obaja spadnú, keď tu do nich narazili iní ohyzdi. Strhal sa mela a lietali urážka za urážkou. Všade bol zmätok.

To hobiti využili a ušli. Šli trochu ďalej, keď Frodo zrazu padol od únavy. Sam mu dal pod hlavu dotrhanú ohyzdiu kazajku. Nechal pána trocha vyspať. Dal mu vypiť dúšok vody a zjesť celý posúch lembasu. Frodo nabral trocha nových síl. Pokračovali ďalej po ceste. Šťastie im prialo a po ceste nestretli žiadneho živého tvora. Trmácali sa po ceste, skrývali sa pri puklinách. Obaja spali nepokojne. Rozhodli sa, že na posledný deň cesty by si svoje bremeno mali odľahčiť. Všetky veci, ktoré nepotrebovali, Sam zahodil do pukliny. Frodo sa tak ľahším a cítil, že naberá trochu nových síl. Vydali sa na ďalšiu cestu. Prišli až k úpätiu Hory osudu. Zmorený Frodo klesol na zem. Sam vzal Froda na chrbát a začal sa šplhať. Prišli až do polovice základne. Tu uvideli cestu, ktorá sa hadila až ku vchodu do Orodruinu. Po odpočinku sa škriabali k ceste. Keď po nej prešli niekoľko metrov, zbadali zrazu dve svietiace oči, ktoré sa k nim rýchlo približovali. Bol to Gloch. Sam skríkol na Froda, aby utekal. Gloch sa vrhol na Froda a chcel mu vziať prsteň. Vo Frodovi to vyvolalo zlosť a mal silu.

Chvíľu s Glochom bojoval a premohol ho. Sam chcel Glocha zabiť, no Gloch sa schúlil pri Frodove nohy. Frodo mu už viac nepomohol. Vztýčene odišiel a smeroval ku vchodu do Orodruinu. Sam chvíľu váhal. Nakoniec Glocha nezabil, ale odohnal ho. Gloch sa tváril, že odchádza. Sam sa rozbehol, čo mu sily stačili za Frodom. Keď ho Sam uvidel, stál Frodo už nad priepasťou. Popri Samovi sa mihol nejaký tieň a Sam zacítil na hlave bolesť. Frodo sa nechcel vzdať prsteňa, a preto keď sa Sam prebral videl ako je Gloch nad zemou a pohadzuje ho zo strany na stranu. Niečo neviditeľné sa snažil pridržať pri ústach. Gloch do niečoho zahryzol a o okamih mu v rukách ležal Frodov prst aj s prsteňom. Hneď ako si Frodo nasadil prsteň, ho Sauronovo oko uvidelo a leteli za ním nazgúlovia. Teraz bol prsteň u Glocha. Ten od radosti skákal, no urobil o krok naviac a aj s prsteňom spadol do ohňa Hory osudu. Jeho posledné slovo bolo „Miluššký“. Sauronova ríša sa začala rúcať. Frodo bol zas sám sebou.

Gloch nakoniec zohral ešte nejakú úlohu. Bez jeho túžby po prsteni by nebol prsteň zničený. Po tom ako Pipin povedal, že orly prilietajú, znova nádej zjasnela. Orly bojovali proti nazgúlom. Po nejakom čase sa stalo niečo v mordorskej armáde. Oko, ktoré ju riadilo sa upieralo iným smerom a vojaci sa správali zmätene. Aragorn chcel zaútočiť, ale Gandalf ho zastavil. Povedal, že nadišla hodina osudu. Frodo práve zničil prsteň a Sauronova vládla padla. Jeho tvorstvo, ohyzdi a zakliate zvery sa zabíjali sami, utekali sa skryť alebo prosili o milosť. Na posledný odpor sa im postavili už iba Východniari a Haradčania. Muži západu ich ľahko porazili. Gandalf na Gwaihirovom chrbte a ešte jeho dvaja poddaní zachránili ustatých hobitov, o ktorých činoch sa bude dlho hovoriť. Nechali Sama a Froda vyspať, dali im najesť a napiť, a nakoniec ich predviedli pred Aragorna. Aragorn a všetci jeho kapitáni im volali na chválu. Na konci dňa bola veľká hostina.

Na Samovo prekvapenie tam boli aj Chicho a Pipin. Obsluhovali na hostine a potom sa hlboko do noci rozprávali so svojimi priateľmi. Všetci ešte niekoľko dní strávili v Ithiliene. Pomaly sa vydali na cestu do Minas Tirith. Počas výpravy k Mordoru ostala pani Éowyn v Dome liečenia. Cítila, že jej dušu niečo sužuje. Podobne bol na tom aj Faramir, ktorý sa chodil pozerať do záhrady. Jeho pohľad sa obracal stále k východu. Neprišli nijaké správy, ani poslovia. Postupom času sa k nemu pridala aj Éowyn. Faramira očarila jej krása. Bola odvážna a hrdá. Faramir sa do Éowyn zamiloval. Začali spolu tráviť viac času O pár dní prišlo niekoľko poslov. Niesli radostné správy o Sauronovej porážke a o príchode kráľa. Faramir vydal všetky potrebné rozkazy. V meste vládol čulý ruch. V podvečer prišiel Aragorn aj s družinou k múrom Minas Tirithu. Na tomto mieste sa utáborili. Krátko po východe slnka prišiel aj so svojimi druhmi k bráne. Faramir mu predal Gondor. Konala sa korunovácia. Frodo priniesol korunu od Faramira Gandalfovi. Gandalf korunu posadil na Aragornovu hlavu. Aragorn ustanovil Faramira správcom a kniežaťom Ithilienu.
Ľud Gondoru sa radoval. Aragorn čakal na nejaké znamenie. Nikto okrem Gandalfa o tom nevedel nič viac. Jedného dňa si Gandalf a Aragorn vyšli na menšiu prechádzku. Aragorn začal strácať nádej, že nenájde strieborný strom. Gandalf mu poradil, aby sa obzrel za sebou a hľadal medzi neplodným. Aragorn poslúchol. Tam ho uvidel. Na kamennom svahu pokrytého snehom sa jeho jas odrážal. Bol to on, strieborný strom. Korene nemal ešte husto zapustené, a preto ho Aragorn s ľahkosťou vybral. Vyschnutý strom pri fontáne vybrali a na jeho miesto zasadili nový. Starý strieborný strom však nezničili. Uchovali no. Nový stromček si veselo kvitol a Aragorn robil zmeny vo svojom kráľovstve. Mnohí panovníci mu chodili vzdávať úctu. Taktiež prišli aj elfovia. Elrond priviedol svoju krásnu dcéru Arwen. Ešte v ten deň sa Arwen a Aragorn vzali. Arwen Undómiel sa stala kráľovnou Gondoru. Hobiti ešte nejaký čas pobudli v Gondore. Prišiel však čas, keď ich zavolalo Grófstvo a ich srdcia to nemohli prepočuť. Frodo zašiel za Aragornom. Chvíľu sa rozprávali o odchode. Arwen dala Frodovi dar. Prívesok a možnosť vydať sa do Valinoru. O niekoľko dní prišiel do Gondoru kráľ Éomer, aby odniesol Théodenove pozostatky do Edorasu. Na cestu sa s nimi vydali aj hobiti, Gandalf, Aragorn. Tak ako Legolas sľúbil, tak aj spravil.

Navštívil s Gimlim jaskyne pri Helmovej rokline a Gimli na oplátku navštívil s Legolasom Fangorn. Ako sa tak blížili ku Grófstvu, bolo ich čoraz menej. Na ceste ich sprevádzali aj Galadriel, Celeborn a Elrond. Pri Hmlistých horách stretli starca a jeho sluhu. Vysvitlo, že to je Saruman a Úlis Gríma. Po nejakom čase sa s nimi elfovia rozlúčili. Gandalf a hobiti strávili nejaký čas u Skákavého poníka. Majiteľ im povedal niekoľko noviniek. Tu sa Gandalf s hobitmi rozlúčil. Hobiti pokračovali do Grófstva. Dozvedeli sa o mnohých zmenách a utláčaných hobitoch. Rozhodli sa niečo urobiť. Postavili sa proti svojim utláčateľom. V tejto situácii sa hobiti konečne spojili. Dokázali poraziť svojich nepriateľov. Na ich prekvapenie tomu velil starec, ktorého Frodo poznal. Vodcom týchto zločincov bol Saruman. Bol tam aj jeho sluha Gríma. Podarilo sa im ich vyhnať. Saruman zakričal na Grímu, keď mu Frodo ponúkal pomoc. V Grímovi sa niečo zlomilo a Sarumana zabil. Po očistení Grófstva si Sam vzal Ruženku Zrubníkovú. Po niekoľkých rokoch sa Frodo rozhodol odísť. Už dlho ho bolela rana od kráľa nazgúlov. Aj s Bilbom, ktorý bol vo vysokom veku a s ďalšími elfmi odišli zo Sivých prístavov do Valinoru.