referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Kroniky Narnie - čarodejníkov synovec
Dátum pridania: 11.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Diva0001
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 306
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
Po malej hádke chcela Jádis premeniť Letty na prach, no nepodarilo sa jej to. Chytila Letty a zahodila ju na druhú stranu izby. Medzitým už prišla drožka. Andrew a Jádis odišli. Letty sa postavila a vydala patričné pokyny. Po obede Digory striehol na ich návrat a Polly si zatiaľ musela ísť ľahnúť. Po niekoľkých planých poplachoch niekto zaklopal na dvere. Nejaká pani priniesla hrozno. Po časti rozhovoru, ktorý si Digory vypočul, mu napadla bláznivá myšlienka. Prehľadať všetky svety a nájsť ovocie, ktoré uzdraví jeho mamu. Prerušil ho dupot konských kopýt. Jádis stála na drožke, a tak riadila koňa. Podarilo sa jej roztrieskať drožku. Začala sa tam hrnúť kopa ľudí a policajtov. Jádis sedela na koni, ktorý sa správal ako zmyslov zbavení. Digory sa k nej musel dostať, aby sa dotkla prsteňa. Z trosiek drožky sa podarilo vyslobodiť strýkovi Andrewovi. Majiteľ drožky sa pokúsil koňa upokojiť. Jádis mu vynadala a potom vyhlásila, že je kráľovná. Dav ľudí sa rozosmial. Jádis sa rozohnila vytrhla tyč. Začala sa ňou prudko oháňať a aj niekoho zasiahla. Polly tam prišla tiež. S Digorym sa dohodli na pláne. Digory bežal za Jádis a Polly za ním. Podarilo sa mu chytiť ju za pätu, no kopla ho. Podarilo sa im to na tretíkrát. Premiestnili sa aj so strýkom Andrewom a drožkárom. Ocitli sa v lese. Jádis znova zoslabla. Kôň sa tu cítil veľmi dobre. V okamihu keď sa chcel napiť, sa znovu premiestnili. Tentoraz sa ocitli v novom tmavom svete. Všade bola tma. Z ničoho nič začuli spev. K nemu sa pridávali ďalšie hlasy. V tú istú chvíľu sa na nebi vyhupli hviezdy. Obloha pomaly bledla. Na oblohu sa vyhuplo slnko. Ožiarilo túto novú krajinu. Všetkým, okrem Jádis a strýka Andrewa, sa to páčilo.

Všetko to spôsoboval spev nádherného leva. Jeho pieseň dávala život tráve, stromom, rastlinám, vode. Strýko Andrew myslel len na to, že by leva zabil. Lev začal chodiť hore dolu a svojím spevom prebúdzal ďalší život. Pomaly sa blížil k nim. Jádis sa postavila dopredu a hodilo do leva tyč. Akoby si ani neuvedomil, že ho niečo trafilo. Jádis sa zľakla a ušla. Lev začal tvoriť zvieratá. Bolo to nádherné. Potom Aslan vybral dvojice niektorých zvierat. Pridal sa k nim aj drožkárov kôň. Digoryho napadlo, že lev Aslan by mu mohol dať niečo, čo by vyliečilo jeho mamu. Vybrané zvieratá utvorili kruh. Uprostred toho kruhu stále Aslan. Nahlas prehovoril. Tým daroval zvieratám reč. Vtedy sa kavke podaril prvý vtip. Potom si Aslan zavolal niekoľkých na poradu, pretože do jeho krajiny vstúpilo zlo. Digory sa rozbehol za Aslanom. Drožkár a Polly ho nasledovali. Zvieratá si ich vôbec nevšímali. Všimli si to, až keď boli v ich blízkosti. Vôbec nevedeli, čo sú to za čudá. Mysleli si, že sú to šaláty. Nakoniec sa drožkárovi podarilo prehovoriť svojho koňa Červenáka, aby vzal Digoryho za Aslanom. Červenák privolil a dali sa na cestu. Drožkár a Polly išli za nimi pešo. Ostatné zvieratá išli za strýkom Andrewom, ktorý sa radšej držal vzadu. Keď videl toľko zvery, dal sa na útek. Predbehli ho a obkľúčili. Už to nevydržal a omdlel. To zvieratá nevedeli, a preto hádali, čo to je. Nakoniec usúdili, že je to strom a zasadili ho. Dokonca ho aj niekoľkokrát poliali. Digory dobehol Aslana a požiadal ho o liek pre svoju mamu. Aslan sa ho namiesto odpovede spýtal niekoľko otázok. O malú chvíľu prišiel aj drožkár s Polly.

Po krátkom rozhovore Aslan otvoril ústa a vydral sa mu z nich teplý dych. Onedlho už prišla aj drožkárova žena. Aslan ich stanovil za prvý kráľovský pár, ktorý bude vládnuť Narnii. Aj Polly tu bola vítaná. Potom sa Aslan obrátil k Digorymu. Ten bol celý čas v napätí. Aslan sa ho opýtal, či je pripravený odčiniť svoj čin. Digory prikývol. Aslan mu dal úlohu. Digory mal uprostred ľadových štítov nájsť modré jazero. Pri jazere je strmý kopec. Na kopci je záhrada a v tej záhrade rastie jabloň. Digory mal Aslanovi priniesť jedno jablko. Na pomoc mu Aslan dal Červenáka, ktorému narástli krídla a volal sa už Aviot. Išla s nimi aj Polly. Leteli celý deň. Keď už slnko zapadalo, zosadli na zem. Deti aj Aviot boli hladní, Aviot sa napásol. Deti si dali karamelky, na ktoré si Polly spomenula. Jednu zasadili a ostatné zjedli. Polly si musela dávať pozor, aby sa nedotkla prsteňa, keď ich vyťahovala z vrecka. Nebola to bohvieaká večera. V noci ich niečo prebudilo. Akoby tam bol niekto s nimi. Keď sa ráno prebudili, boli veľmi prekvapený. Na mieste, kde zasadili karamelku, vyrástol karamelovník. Keď sa vykúpali a najedli, pokračovali v ceste. Boli oveľa sviežejší ako deň predtým. Podarilo sa im nájsť jazero, kopec aj záhradu. Do záhrady však musel ísť Digory sám. V jej strede bola nádherná jabloň so striebornými jablkami. Digory si jedno odtrhol a privoňal k nemu. Mal chuť odtrhnúť aj druhé a zjesť ho. V snení ho prerušila Jádis, ktorá práve zahadzovala ohryzok. Digory sa rozbehol preč a Jádis za ním. Hneď ako Digory prešiel bránou, sa zatvorila. Jádis preliezla cez plot. Celou cestou ak ho naháňala, ho nabádala, aby jablko zjedol sám alebo aby ho vzal domov a dal mame. Nakoniec sa však Digory rozhodol správne. Hneď ako Polly a Digory boli na Aviotovom chrbte, kôň vzlietol.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.