Kroniky Narnie - čarodejníkov synovec

Kroniky Narnie – Čarodejníkov synovec

Autor: Clive Staples Lewis
Postavy: Polly, Digory, Aslan, Jádis, Andrew

Tento príbeh sa stal veľmi dávno. Jedného pekného dňa, bolo to začiatkom prázdnin, sa Polly zoznámila s Digorym. Trávili spolu skoro každý deň. Tieto prázdniny boli viacej upršané, a preto sa deti hrali dnu. Jedného dňa sa rozhodli preskúmať povalu a chceli vidieť aj vedľajší dom. Všetko si dobre prepočítali. Dostali sa až k nejakým dverám. Prvá vstúpila Polly. Vstúpila do zariadenej povaly. Po nej tam vstúpil aj Digory. Izba sa zdala byť prázdna, keď tu zrazu z kresla vstal Digoryho čudácky strýko Andrew. O niečom sa chvíľu rozprávali. Keď deti videli akým smerom sa rozhovor uberá, chceli odísť. Andrew im však pripravil menšiu pascu. Pri odchode, povedal Polly, že si môže vziať jeden zo žltých prsteňov. Polly súhlasila. Ako náhle sa prsteňa dotkla, zmizla. Digory sa len čudoval. Strýko Andrew mu začal rozprávať príbeh o tom, že jeho krstná mama bola víla. Zverila mu tajomnú krabičku. Andrew bol čarodejník. Povedal Digorymu o prachu, čo bol v krabičke a ako z neho vyrobil žlté a zelené prstene, ktoré slúžia na cestovanie medzi svetmi. Po tom všetkom dal Digorymu jeden žltý a dva zelené prstene. Po tom čo si Digory nasadil žltý prsteň, sa preniesol do nejakého čudného lesa.

Vyliezol z nejakého malého jazierka. V lese bolo viac jazierok. Les pôsobil tak sladko. Pri jednom strome sedelo dievča a pri nej pobehovalo morča. Po krátkom rozhovore si na všetko spomenuli. Digory povedal Polly, čo všetko jeho strýko urobil. Polly sa chcela vrátiť domov, no Digory navrhol, aby preskúmali aj iné svety. Polly súhlasila pod podmienkou, že si najskôr vyskúšajú cestu domov. Aj sa tak stalo. Potom si označili jazierko, ktoré bolo cestou domov. Nastokli si žlté prstene a skočili do iného jazierka. No nestalo sa nič. Povedali si, že nemajú čo stratiť, a tak si nastokli zelené prstene a skočili do druhého jazierka. Mysleli, že sa nebude nič diať, no opak bol pravdou. Začali sa prepadať. Ocitli sa vo svete, ktorý sa zdal byť opustený. Vládla v ňom tma. Svietilo tam iba malé svetlo. Chvíľu sa obozretne porozhliadali, či na nich niečo nevyskočí. Potom pokračovali v prehľadávaní toho sveta. Podarilo sa im nájsť niekoľko nádvorí a potom sa to stalo. Našli veľké zlaté dvere. Za nimi sedelo v sieni niekoľko nádherných figurínových sôch. Sochy mali na sebe nádherné róby. Každej soche sa dalo pozrieť do tváre. Na začiatku radu mali sochy nádherné tváre. Postupne sa ich výrazy tak veľmi zmenili. Okrem toho bol v miestnosti aj mramorový podstavec. Na podstavci bol zvon a zlaté kladivko. Digory chcel po zvone veľmi udrieť. Polly ho však zadržala, pretože našla nápis. Nevedia ako, ale podarilo sa im ho rozlúštiť. Potom sa začali hádať, keď Digory zrazu chytil Polly ruky a zazvonil na zvon. Hlas zvona znel tak sladko. Namiesto toho, aby slabol, ešte viac sa rozozvučal. Bol taký hlasný, že Polly a Digory by sa ani nepočuli, kebyže si chcú niečo povedať.

Aj podlaha sa začala triasť. Keď spadol kus strechy, zvon stíchol. Deti si mysleli, že sa nič nestalo, no bol to ich najväčší omyl. Zo zadnej časti siene k nim pristúpila žena v krásnej róbe. Bola to kráľovná. Kládla rôzne otázky Digorymu a Polly si ani nevšímala. Počuli ako sa palác začína rúcať. Vzala obe deti za ruky a rozbehla sa prečo zo siene. Prechádzali mnohými chodbami a komnatami. Ocitli sa pred veľkými dverami. Jádis vystrela ruku, potom niečo povedala a dvere sa rozpadli na prach. Prešli vstupnou halou a ocitli sa na nejakej terase. Digory mal šancu jej ujsť, no nechcel opustiť Polly. Ona nemohla siahnuť po žltom prsteni. Jádis im rozprávala o kráse svojho sveta a aj o vojne medzi ňou a jej sestrou. Jej sestra jej nechcela dať trón. Jádis vo svojom svete zničila všetko živé a potom zaspala dlhým spánkom. Polly sa ju podarilo rozzúriť, a tak ju chytila za vlasy. Polly mala voľné ruky a Digory dal signál. Vrátili sa do lesa medzi svetmi. V tomto lese vyzerala Jádis veľmi zoslabnuto. Digorymu jej bolo trochu ľúto, no hneď si nasadil zelený prsteň a aj s Polly skočili do jazierka. Pocítil ako sa niekto drží jeho ucha. Vrátili sa do svojho sveta, no prišla s nimi aj Jádis. Úplne opantala strýka Andrewa svojou krásou. Deti si už vôbec nevšímala. Spravila z Andrewa svojho sluhu a poslala ho po nejaký dopravný prostriedok. Strýkovi to trvalo nejako dlho, a preto sa rozhodla, že pôjde za ním. Digory a Polly sa ešte chvíľu rozprávali a potom Polly odišla domov. Počas ich rozhovoru sa Andrew vyparádil. Išiel pýtať peniaze k svojej sestre Letty. Tá ho však stroho odmietla. O chvíľu za nimi prišla aj Jádis.
Po malej hádke chcela Jádis premeniť Letty na prach, no nepodarilo sa jej to. Chytila Letty a zahodila ju na druhú stranu izby. Medzitým už prišla drožka. Andrew a Jádis odišli. Letty sa postavila a vydala patričné pokyny. Po obede Digory striehol na ich návrat a Polly si zatiaľ musela ísť ľahnúť. Po niekoľkých planých poplachoch niekto zaklopal na dvere. Nejaká pani priniesla hrozno. Po časti rozhovoru, ktorý si Digory vypočul, mu napadla bláznivá myšlienka. Prehľadať všetky svety a nájsť ovocie, ktoré uzdraví jeho mamu. Prerušil ho dupot konských kopýt. Jádis stála na drožke, a tak riadila koňa. Podarilo sa jej roztrieskať drožku. Začala sa tam hrnúť kopa ľudí a policajtov. Jádis sedela na koni, ktorý sa správal ako zmyslov zbavení. Digory sa k nej musel dostať, aby sa dotkla prsteňa. Z trosiek drožky sa podarilo vyslobodiť strýkovi Andrewovi. Majiteľ drožky sa pokúsil koňa upokojiť. Jádis mu vynadala a potom vyhlásila, že je kráľovná. Dav ľudí sa rozosmial. Jádis sa rozohnila vytrhla tyč. Začala sa ňou prudko oháňať a aj niekoho zasiahla. Polly tam prišla tiež. S Digorym sa dohodli na pláne. Digory bežal za Jádis a Polly za ním. Podarilo sa mu chytiť ju za pätu, no kopla ho. Podarilo sa im to na tretíkrát. Premiestnili sa aj so strýkom Andrewom a drožkárom. Ocitli sa v lese. Jádis znova zoslabla. Kôň sa tu cítil veľmi dobre. V okamihu keď sa chcel napiť, sa znovu premiestnili. Tentoraz sa ocitli v novom tmavom svete. Všade bola tma. Z ničoho nič začuli spev. K nemu sa pridávali ďalšie hlasy. V tú istú chvíľu sa na nebi vyhupli hviezdy. Obloha pomaly bledla. Na oblohu sa vyhuplo slnko. Ožiarilo túto novú krajinu. Všetkým, okrem Jádis a strýka Andrewa, sa to páčilo.

Všetko to spôsoboval spev nádherného leva. Jeho pieseň dávala život tráve, stromom, rastlinám, vode. Strýko Andrew myslel len na to, že by leva zabil. Lev začal chodiť hore dolu a svojím spevom prebúdzal ďalší život. Pomaly sa blížil k nim. Jádis sa postavila dopredu a hodilo do leva tyč. Akoby si ani neuvedomil, že ho niečo trafilo. Jádis sa zľakla a ušla. Lev začal tvoriť zvieratá. Bolo to nádherné. Potom Aslan vybral dvojice niektorých zvierat. Pridal sa k nim aj drožkárov kôň. Digoryho napadlo, že lev Aslan by mu mohol dať niečo, čo by vyliečilo jeho mamu. Vybrané zvieratá utvorili kruh. Uprostred toho kruhu stále Aslan. Nahlas prehovoril. Tým daroval zvieratám reč. Vtedy sa kavke podaril prvý vtip. Potom si Aslan zavolal niekoľkých na poradu, pretože do jeho krajiny vstúpilo zlo. Digory sa rozbehol za Aslanom. Drožkár a Polly ho nasledovali. Zvieratá si ich vôbec nevšímali. Všimli si to, až keď boli v ich blízkosti. Vôbec nevedeli, čo sú to za čudá. Mysleli si, že sú to šaláty. Nakoniec sa drožkárovi podarilo prehovoriť svojho koňa Červenáka, aby vzal Digoryho za Aslanom. Červenák privolil a dali sa na cestu. Drožkár a Polly išli za nimi pešo. Ostatné zvieratá išli za strýkom Andrewom, ktorý sa radšej držal vzadu. Keď videl toľko zvery, dal sa na útek. Predbehli ho a obkľúčili. Už to nevydržal a omdlel. To zvieratá nevedeli, a preto hádali, čo to je. Nakoniec usúdili, že je to strom a zasadili ho. Dokonca ho aj niekoľkokrát poliali. Digory dobehol Aslana a požiadal ho o liek pre svoju mamu. Aslan sa ho namiesto odpovede spýtal niekoľko otázok. O malú chvíľu prišiel aj drožkár s Polly.

Po krátkom rozhovore Aslan otvoril ústa a vydral sa mu z nich teplý dych. Onedlho už prišla aj drožkárova žena. Aslan ich stanovil za prvý kráľovský pár, ktorý bude vládnuť Narnii. Aj Polly tu bola vítaná. Potom sa Aslan obrátil k Digorymu. Ten bol celý čas v napätí. Aslan sa ho opýtal, či je pripravený odčiniť svoj čin. Digory prikývol. Aslan mu dal úlohu. Digory mal uprostred ľadových štítov nájsť modré jazero. Pri jazere je strmý kopec. Na kopci je záhrada a v tej záhrade rastie jabloň. Digory mal Aslanovi priniesť jedno jablko. Na pomoc mu Aslan dal Červenáka, ktorému narástli krídla a volal sa už Aviot. Išla s nimi aj Polly. Leteli celý deň. Keď už slnko zapadalo, zosadli na zem. Deti aj Aviot boli hladní, Aviot sa napásol. Deti si dali karamelky, na ktoré si Polly spomenula. Jednu zasadili a ostatné zjedli. Polly si musela dávať pozor, aby sa nedotkla prsteňa, keď ich vyťahovala z vrecka. Nebola to bohvieaká večera. V noci ich niečo prebudilo. Akoby tam bol niekto s nimi. Keď sa ráno prebudili, boli veľmi prekvapený. Na mieste, kde zasadili karamelku, vyrástol karamelovník. Keď sa vykúpali a najedli, pokračovali v ceste. Boli oveľa sviežejší ako deň predtým. Podarilo sa im nájsť jazero, kopec aj záhradu. Do záhrady však musel ísť Digory sám. V jej strede bola nádherná jabloň so striebornými jablkami. Digory si jedno odtrhol a privoňal k nemu. Mal chuť odtrhnúť aj druhé a zjesť ho. V snení ho prerušila Jádis, ktorá práve zahadzovala ohryzok. Digory sa rozbehol preč a Jádis za ním. Hneď ako Digory prešiel bránou, sa zatvorila. Jádis preliezla cez plot. Celou cestou ak ho naháňala, ho nabádala, aby jablko zjedol sám alebo aby ho vzal domov a dal mame. Nakoniec sa však Digory rozhodol správne. Hneď ako Polly a Digory boli na Aviotovom chrbte, kôň vzlietol.
Do Narnie prišli ešte v ten deň. Zatiaľ čo Digory podnikal svoju výpravu, sa strýko Andrew pod nápormi vody prebral a začal kričať. Nik nepochyboval, že žije. Zvieratá mu postavili klietku, kam mu nosili jesť. Keď sa Digory vrátil, Aslan mu povedal, aby jablko zasadil pri rieke. Digory tak spravil. Potom zvieratká ukázali Aslanovi, čo majú v klietke. Bol tam Andrew a strieborný a zlatý strom. Zo stromov trpaslíci ukuli koruny pre kráľa a kráľovnú. Potom nasledovala korunovácia. Aslan zariadil, aby strýko zaspal. Všetci sa kochali krásou stromu, ktorý vyrástol z jablka. Aslan povedal Digorymu, aby si jedno jablko vzal. Potom sa ocitli znovu v lese medzi svetmi. Jazierko, ktoré predtým patrilo Šarnu, bolo prázdne a na jeho dne rástla tráva. Šarn bol úplne zničený. Deti sa ocitli doma uprostred davu ľudí. Akoby sa tu čas ani nepohol. Aj so strýkom Andrewom prišli dnu. Rozbehol sa do svojej izby a zamkol sa tam. Digory vošiel do izby svojej mamy a dal jej zjesť jablko. Polly zašla po prstene. Digory potom zakopal semienka jablka. Na druhý deň okolo nich zakopali prstene. Ako čas plynul, Digoryho mama za zotavovala. Po smrti Digoryho prastrýka Kirka sa stali bohatými. Aj spolu s Digoryho otcom sa presťahovali do strýkovho vidieckeho sídla. Vzali so sebou aj strýka Andrewa. Zo semienok vyrástol nádherný strom. Počas veľkej víchrice strom vyvrátilo. Digory ho nechcel len tak spáliť, a tak dal z neho urobiť skriňu. Slúžila ako prechod do Narnie. To však už objavil niekto iný. Hoci sa tento príbeh končí, ostatné začínajú.