Zrazu z krovia vyskočil nádherný biely jeleň, Thorin ho poranil šípom. Keď však jeleň skákal cez rieku, zhodil pritom Bombura do vody. Bombur zaspal hlbokým spánkom a člnok im odplával. Trpaslíci aj Bilbo zbadali, že neďaleko je asi poľovačka. Išli ďalej po chodníku a niesli Bombura na chrbtoch. Našťastie sa im míňali zásoby, pretože neboli tak zaťažení. V noci držali hliadky. Uprostred niektorého z ďalších dní sa Bombur prebudil. V lese bola tma. Bombur im rozprával o snoch plných jedla a pitia. Zrazu trpaslíci zbadali neďaleko horiace fakle. Vyhladovaní sa zhŕkli k sebe a pobrali sa za svetlami. Keď podišli bližšie, uvideli veľkú hostinu. Vybrali sa na to miesto. Keď tam prišli, svetlá zhasli. Boli bezradní. Pomaly sa ponachádzali a plakali nad tým, že zablúdili a stratili chodník. Znovu uvideli svetlá, také čo predtým. Rozbehli sa k nim. Najskôr poslali Bilba dopredu. Nepomohlo, svetlá znovu zmizli. Trpaslíci sa rozpŕchli a Bilbo tam zaspal. Počul ešte ako naňho volajú, no neskôr to vyznelo ako výkriky o pomoc. Boli čoraz vzdialenejšie.

Keď sa Bilbo prebral zistil, že ho svojím lepkavým vláknom omotáva nejaký pavúk. Bol úplne bdelý a pavúka zabil. Rozbehol sa tým smerom, ktorým sa večer predtým ozývali výkriky o pomoc. Dobehol až do pavúčieho hniezda. Nachádzalo sa tam mnoho pavúkov a dvanásť lepkavých uzlíčkov. Bilbo sa rozhodol trpaslíkom pomôcť. Odlákal pavúkov ďaleko do lesa a potom sa vrátil. Zabil pavúčích strážcov a trpaslíkov vyslobodil. Niektoré pavúky sa však vrátili a trpaslíci s Bilbom len tak – tak utiekli. Chýbal však Thorin. Toho nechytili pavúky, ale lesní elfovia. Predviedli ho pred svojho kráľa. Kráľ sa Thorina vypytoval na mnoho vecí. Thorin však nechcel povedať mnoho vecí, a preto ho kráľ dal zavrieť do najhlbšej temnice v kráľovstve. Unavení trpaslíci kráčali pomaly ďalej. Boli veľmi unavení. Cestou ich zastihli lesní elfovia a zobrali ich so sebou. Bilbo však stihol utiecť, lebo si nasadil prsteň. Nasledoval ich a keď dnu vošiel posledný elf, prešmykol sa dnu.

Trpaslíci spravili to isté ako Thorin. Aj ich dal kráľ zatvoriť do temnice. Bilbo časom spoznal všetky chodby temnice, našiel aj všetkých trpaslíkov, preskúmal všetky možné východy. Nakoniec jeden našiel, vymyslel plán a oboznámil s ním trpaslíkov. Jedného večera, keď bola v kráľovskej sále veľká oslava, sa Bilbo rozhodol uskutočniť svoj plán. Oslobodil trpaslíkov, uložil ich do prázdnych sudov a čakal kedy ich elfovia zahodia do vody. Bilbo sa však musel plaviť na vode, pretože ho nemal kto zabedniť do suda. Rieka ich unášala ďaleko. Zastavili sa na brehu. Ráno ich spútali elfskí pltníci a ďalej sa plavili až k Jazernému mestu. Bilbo vyslobodil všetkých trpaslíkov. Pár aj s Thorinom sa ich vybralo do mesta.

Thorin sa predstavil a v meste ich privítali veľmi láskavo. Dali im mnoho pekných šiat. Po niekoľkých dňoch sa rozhodli na výpravu. V meste im dali mnoho zásob, poníkov a mnoho vecí. Vybrali sa hľadať tajné dvere. Trvalo to mnoho dní a stále nič. Potom Bilbo náhodne na niečo prišiel. Našiel tajné dvere. Trpaslíci z toho boli veľmi nadšení. Kráčal dolu tmavým tunelom. Na ruke mal nastoknutý prsteň. V dvoranách spal mohutný drak Smaug. V jeho šupinách boli zapichnuté drahokamy a zlato. Bolo tam veľmi teplo. Ako pravý zlodej ukradol zlatú čašu a vzal ju trpaslíkom. Tí sa veľmi potešili. Bilbo sa tam vrátil znova. To už bol Smaug hore a rozprávali sa spolu. Bilbo sa trochu preriekol. Bilbo niečo tušil, a preto nahnal trpaslíkov do tunela. Smaug v noci ticho priletel, našiel tajný vchod a dvere zrútil. Boli v pasci. Bilbo sa nakoniec rozhodol ísť tretíkrát do dvorán. Vzal si fakľu. Vo dvorane nikto nebol. Bilbo prechádzal popri hordách zlata. Upútalo ho svetlo. Keď k nemu prišiel, zistil, že je to arkenit, vzácny kameň trpaslíkov. Bilbo si ho vzal. Zrazu stratil fakľu a volal o pomoc. Rýchlo pribehli trpaslíci. Opatrne prechádzali cez dvorany hory. Prišli až k strážnici.

Tam ostali niekoľko dní. Bilbo rozmýšľal nad holou stranou drakovho boku. Smaug zatiaľ letel na Jazerné mesto, pomstiť sa za pomoc trpaslíkom. Ničil mesto svojim ohnivým dychom. Ľudia začali utekať z mesta. Drakovi sa postavil na odpor Bard a jeho spoločníci. Udatne bojovali proti drakovi. Bard sa rozhodol použiť svoj šťastný čierny šíp. Vtom k nemu priletel drozd, ktorý mu povedal o holom mieste na drakovom boku. Bard namieril na holé miesto. Napol tetivu tak veľmi ako mu sily dovoľovali a vystrelil. Šíp zmizol v drakovi, ktorý od bolesti hlasno zareval. Spadol rovno do ruín mesta, pilier sa pod jeho ťarchou zlomil a on spadol do jazera. Zdvihla sa vysoká vlna. Ľudia si mysleli, že odvážny Bard tiež zomrel, ale on žil. Vyhlásili ho za kráľa Barda drakobijcu. Táto zvesť sa šírila cez celý kraj. Túto novinu sa dozvedel aj kráľ lesných elfov aj trpaslíci od havrana. Starý havran im povedal, že Bard a Lesný kráľ sa spojili a vyrazili do hory po poklad. Thorina to veľmi nahnevalo. Rýchlo sa pobral so svojimi druhmi do hory ochrániť poklad trpaslíkov.