Musel ju varovať. Nebola veľmi nadšená. Neváhala, vysadila si Eragona na chrbát a vzlietla. Hoci ju Eragon prosil, aby zosadla alebo aby aspoň letela ku Gerovi, neposlúchla ho. Letela niekam ďaleko. Eragon sa bál, žeby tí muži v čiernom mohli Gerovi ublížiť. Začali ho veľmi bolieť stehná. Po nejakej chvíli mu po nohách začali stekať pramienky krvi. Bolo to po prvýkrát, čo letel na Zafire. Bol už podvečer, keď Zafira pristála. Eragon vôbec nevedel, kde je. Toto miesto nepoznal. Bol až priveľmi ustatý a aj nahnevaný. Ľahol si na tvrdú zem. Zafirine šupiny mu zodrali skoro všetku kožu. Začalo snežiť. Zafira si ľahla k nemu a roztiahla nad ním krídlo. Ráno keď sa zobudil, opatrne sa vystrel. Cítil, ako mu popraskali chrasty. Bol veľmi hladný a smädný. Nakoniec sa mu podarilo Zafiru presvedčiť, aby sa vrátili ku Gerovi. Z ich farmy stúpal dym. Z domu a stodoly ostali iba trosky. Eragon aj Zafira sa pustili do hľadania. Eragon našiel Gera pod troskami. Na tele mal čudné popáleniny. Carvahall bol príliš ďaleko. Eragon poprosil Zafiru, či by aspoň kúsok nemohla niesť Gera. Eragon pripravil nosítka. Zafira nejakú tu diaľku vydržala, ale potom musela zosadnúť. Zronený Eragon ťahal sám Gera do mesta. Bol vysilený. Posledné čo videl bolo Bromova zakrvavená tvár. Sníval sa mu nejaký čudný sen. Keď sa Eragon prebudil, bol vyzlečený. Rany mal obviazané. Bol u miestnej bylinkárky. Ihneď sa pýtal na Gera. Bylinkárka neniesla priaznivé správy. Gerov stav bol vážny. Len čo sa Eragon najedol, odviedla ho do Horstovho domu. Eragon trávil dni s Gerom. Jeho popáleniny sa vôbec nechceli hojiť. V jeden deň sa zdalo, že Gerovi svitá na lepšie časy. Bohužiaľ na druhý deň zomrel. Eragona to veľmi zasiahlo. Zafira sa s ním pokúšala niekoľkokrát spojiť. Eragon sa musel rozhodnúť. Nenápadne odišiel z Horstovho domu. Vedel, že by mu kládli priveľa otázok. Musel si zaobstarať niekoľko vecí. Nemal príliš na výber, a tak ich ukradol. Zafira naňho čakala v lese. Nebola však sama. Na Eragona tam čakal aj Brom. Eragon mu musel dať odpovede na pár jeho otázok. Eragonovým konečným rozhodnutím bolo prenasledovať dvoch mužov. Brom sa ponúkol, že mu pomôže.

Vysvetlil Eragonovi, že to boli Razakovia. Nasledovali ich stopy. V druhý večer daroval Brom Eragonovi nádherný meč. Brom od neho tiež vyžadoval, aby každý večer trénovali šerm. Brom pomohol Eragonovi s výrobou sedla. Sedlo na Zafire sedelo perfektne. Stopy Razakov ich priviedli do Therimsfordu. Nezdržali sa tu dlho. Dokúpili zásoby a obstarali si kone. Bolo jasné, že Razakovia išli smerom k Yazuaku. Brom s Eragonom museli byť opatrný. Aj so Zafirou cestovali cez lesy a pláne. Niekedy to bolo príliš nebezpečné. Pred spaním Eragon šermoval s Bromom a skoro vždy skončil s modrinami. Časom sa však čoraz viac zlepšoval. Začali im dochádzať zásoby a najbližšie mesto bolo Yazuaku. Keď prechádzali pláňami, zastihla ich príšerná búrka. Fúkal príliš silný vietor. Zafira mala problém pristáť. Keď chcela zložiť krídla, vietor ich rozfúkol a odniesol Zafiru o kus ďalej. Eragon jej bežal na pomoc. Najskôr sa mu podarilo zložiť jej jedno krídlo. Potom bežal na druhú stranu. Brom sa pokúšal udržať kone. Zafiru trochu odfúklo. Nakoniec sa Eragonovi podarilo zložiť jej aj druhé krídlo. Prečkali, kým sa búrka neskončila. Našťastie netrvala príliš dlho. Takúto búrku Brom ešte nezažil. Pred Yazuakom bolo ticho. Pre istotu sa Brom s Eragonom vybrali bočnou uličkou.

V dedine bolo mŕtvo. Nikde žiadni ľudia. V strede dediny ich čakalo veľké prekvapenie. Obyvatelia mesta boli povraždení a telá boli poukladané uprostred ulice na jednej kope. Premýšľali či to spravili razakovia. Dospeli k záveru, že sa dedinou prehnala vlna urgalov. Z ničoho nič Brom zavolal na Eragon, aby odišli. Za nimi sa objavili dvaja urgalovia. Brom aj Eragon sa pustili do boja. Nemohla im pomôcť ani Zafira, pretože ich čakala ďalej od mesta na Eragonov príkaz. Jeden z urgalov Broma zranil a druhý naháňal Eragona uličkami. Bohužiaľ sa k nemu pripojil aj druhý. Obaja zahnali Eragona do slepej uličky. Urgalovia si už mysleli, že Eragon im padne do rúk. Mýlili sa. Eragonom prešla sila, ktorá vychádzala priamo z jeho vnútra. Povedal jediné slovo, ktoré povedal v elfskom jazyku. Z jeho ruky sa vzniesla modrá žiara a zabila urgalov. Eragon klesol na zem úplne vyčerpaný. Keď nabral trochu síl, vrátil sa k Bromovi. Brom mal zranenú ruku. O malú chvíľu priletela aj Zafira. Chcela roztrhať tých, ktorí chceli ublížiť Eragonovi. Eragon zložil Broma zo Snežného Blesku. Očistil mu ranu a obviazal ju. Potom Broma vyložil na Zafirin chrbát. Brom sa už ako tak prebral. Eragon šiel na koni a Zafira letela popri ňom. Podvečer si našli vhodné miesto na táborenie. Brom si práve menil obväzy, keď Eragon prišiel. Musel Bromovi povedať všetko, čo sa stalo. Brom sa nahneval, že Eragon použil mágiu. Vysvetlil mu, že je to veľmi nebezpečné a ešte niekoľko pravidiel pri používaní mágie. Eragon so Zafirou sa zhodli na tom, že Brom je nejaký čarodej alebo černokňažník. Eragon sa ho na to opatrne spýtal. Brom privolil k tomu, že ovláda kúzla. Nechcel však Eragonovi povedať kde a kto ho to naučil. Týmto Brom ukončil rozhovor a všetci si šli ľahnúť, len čo sa navečerali.

Na druhý deň rozobrali, čo sa všetko stalo. Brom vysvetlil Eragonovi základy mágie a začal ho učiť nové slová starodávneho jazyka. Eragon sa menil. Začal objavovať svoje schopnosti. Zdokonaľoval sa v boji a nebol už jediný, kto mal modriny, keď si šli s Bromom ľahnúť. Prisnil sa mu veľmi zvláštny sen. Najskôr v ňom boli Gero a Roran. Potom sa zmenili na razakov. Zafira jeho zlý sen upokojila. Dorazili do ďalšej dediny menom Daret. V meste nebolo ani stopy po ľuďoch. Vo chvíli keď obrátili kone, cestu im zatarasili vozy. Obklopili ich lukostrelci. Boli to obyvatelia Daretu. Boli opatrní kvôli nepokojom. Brom sa dohodol s ich vodcom Trevorom. Brom od nich kúpil zásoby a rukavice pre Eragona. Po zaplatení mohli odísť. Za dedinou sa stretli so Zafirou. Bola nahnevaná. Prikvačia Eragona k zemi a nepustila ho, pokiaľ jej nesľúbil, že na druhý deň poletí na nej. Brom sa nad tým len pousmial.