Sofokles Antigona

Antigona je jedna z najstarších diel Sofoklových drám. Sofokles žil v časoch mýtických dôb v 5. storočí pred naším letopočtom. Patrí k trojhviezdí aténskych tragikov ( Aischylos, Sofokles , Euripides). Vytvoril mnoho tragédií ako napríklad : Vládca Oidipus , Oidipus na Kolone , Elektra a Aias, medzi ktoré patrí aj tá prvá spomínaná. Jeho život vypĺňa mnohostranná činnosť. Nebol iba dramatik , ale bol aj športovec, hudobník , politik , vojak a kňaz. Zastavoval sa práva sebarovnosti pri voľbách. Ako dramatik sa v o svojej dobe zaslúžil za zmenu v spôsobe predvádzania divadelných hier , tým , že k pôvodným dvom hercom pridal ešte aj tretieho a možno aj doplňujúceho štvrtého na obohatenie dialógu a deja. V dôsledku týchto obmenení sa muselo usporiť na zborových spevoch. V jeho dielach sa dej rozvíja hneď na začiatku s dôvtipom dymaniky , rozruchu, spádu a napínavosti. S obľubou staval oprti sebe dva protikladné charaktery, pričom obzvlášť kládol dôraz ženským postavám , aj keď v jeho dobe tieto ženské charaktery hrali muži. Tieto všetky jeho diela sa prezentovali na Dionýzových slávnostiach tragédií, „trageodia“ čo je slovo cudzieho pôvodu zložené z dvoch slov , čo v preklade znamená asi „capí spev“. Z dôvodu obdobia Dionýzových kňazov , ktorý spievali oslavné dityramby , tragické preoblečný za capov. No vráťme sa k jeho ako už spomínaného najstaršieho diela Antigone. Táto tragédia z odbobia vlády bohov a mýtov sa odohráva v starovekých Tébach .Nadväzuje na bezprostredné udalosti po Oidipovej smrti. No vznik zápletky je vyhnaním Eteoklesa Polyneikesa , ktorý si našiel útočište v Arge ,kvôli sporu o vládu Téb. Po spomínanej smrti otca , ktorý si vlastnoručne vypichol oči z dôvodu uznania svojej viny a po následnej smrti a matky v jednej osobe obesením sa vracia vyhnaný Polyneikes z Argy , kde si pozbieral nemalé vojsko. Nástupca trónu po otcovej smrti nastal Polyneikesov brat Eteokles , ktorý bol pripravený brániť Téby. Keď sa Polyneikes so svojim vojskom chystal na Téby zrazu zdvihol sa mrak a zaznel rev. To Tébsky drak na odpor sa vzchopil a zatriasol vojskom Arge. Obrana Téb si však vyžiadala krutú obeť Bohom. Vo chvíli keď brat na brata zdvihol kopiju zahynuli obaja vlastným zavinením. Po týchto udalostiach zostalo z Oidipovej rodiny iba po dve ženy , sestry už nehybných bratov. Práve tu sa začína príbeh jednej , sice obidvoch sestier Antigony a Ismény, jej mladšej sestry.

Na trón nastúpil Oidipov švagor Kreón, ktorý vydal rozkaz pochovať iba jedného z bratov a to obrancu Téb, Eteoklesa so všetkým podstatným , čím si treba uctiť mŕtvych. Naopak na druhého z bratov , ktorý si chcel zamaškrtiť na krvi smädným hrdlom po odplate rozhádania uvalil zákaz pochovania. Jeho pozostatky sa majú ponechať neoplakané a nezaopatrené na pospas divých zvierat a supov. Nanajvíš dal mŕtvolu strážiť strážcom a akékoľvek porušenie tohoto nariadenia je odhodlaný potrestať smrťou. Keď sa túto skutočnosť dozvie Antigona uteká za Isménou s návrh, že si treba viac vážiť „ nepísané zákony“ , odveké božské zákony , ktoré prikazujú starať sa o pohreb príbuzných, než ľudské príkazy. Teda Antigona je pevne rozhodnutá a zmierená so svojim osudom ,ak vykoná zakázaný obrad. Jej sestra Isména odmieta tento návrh a presviedča ju o nezmyselnosti tohoto konania, no Antigona je odhodľná aj na smrť. Následne sa sestry rozídu a Antigona ide uskotočniť svoje myšlienky.
Na nasledujúci deň pri rozhovore Kreóna a náčelníka zboru ich preruší unavený strážca, ktorý svoj príchod ,ako sám hovorí mnohokrát premýšľal s obavou. Strážca začal najprv so svojou obhajoubou , ale napätý Kreón už nevydržal čakať a kázal vystrašenému strážcovi vyrozprávať , čo sa stalo. Strážca skormútený a plný strachu o svoju hlavu začal rozprávať. Kreón tušiaci pohromu , lebo práve tohoto muža a ďalších poveril strážiť mŕtvolu Polyneikesa napol uši. Strážca vyrozprával ako niekto počas noci tajne pochoval mŕtvolu aj so všetkými obradmi ako sa patrí. Kreón rozhorčený nakázal chytiť dotyčného vynníka a v prípade nelapenia , ako sám tvrdil sa neuspokojí len so samotnou smrťou strážcov , ale aj ich týraním. Po istej dobe prichádza ten istý strážca , ale nie už so strachom o vlastný život. Vedie so sebou aj jednu ženu. Tá žena je Antigona. Pri príchode hneď natrafí na vládcu Kreóna. Strážca mu ju odovzdáva ako tú , čo proti zákonu pochovala svojho brata. Kreón tomu neche veriť , veď táto žena sa má čoskoro vydať za jeho syna Haimóna, no po priznaní a odvôvodnení svojho skutku vrhá vinu na Antigonu. Po chvíli rozmýšľanie dá povolať aj jej sestru Isménu , ktorú obviňuje zo spoluúčasti na prehrešeniu voči vydanému zákonu. Po výsluchu dáva obidve sestry odviesť do paláca. Prichádza Haimón syn Kreóna a jeho manželky Eurydiky aby obmäkčil srdce svojho krutého otca. Hovorí mu o jeho nespravodlivosti a aj o mienke ľudu, ktorá hovorí že Antigona nie je súca na smrť. No Kreón mu vyčíta iba popletenie s jeho nastávajúcej manželky a necháva priniesť aby ju mohol pred očami svojho syna usmrtiť, načo reaguje jeho syn odchodom, obrat sa nevykoná.

Privlečenej Antigone dáva Kreón rozsudok , ktorý znamená pochovanie za živa. Teda uväznenie do skaly prikrytou balvanom a s minimálnou obživou. Toto uväznenie Antigona považuje ako za svoju svadobnú sieň, ktorej sa nikdy nedožije. Kreón dá sluhom rozkaz vykonať krutý rozsudok. Po týchto okolností prichádza k vládcovi Teiresias, veštec , ktorého rady doposiaľ Kreón vždy poslúchol. Veštec vyrozpráva vládcovi svoju výziu o zbytočnom krvipreliati a neúctihodnej mŕtvole. Kreón zo začiatku reaguje celkom podráždene a obviňuje veštca s namýšľania ako vtedy i strážcov po túžbe za striebrom. No Teiresiasové slová o hneve bohov ho akosi nenechajú. Po odchode slepého veštca sa Kreón vážne zhovára s náčelníkom zboru o pravdivosti svojho rozhodnutia. Po rozhovore je Kreón odhodlaný napraviť všetko , čo spôsobil svojim konaním. Zobral so sebou sluhou a išiel sám do lesa hľadať rozvláčené telo mŕtveho Polyneikesa aby ho s úctov umyl a spálil pre príchod na Olymp. Tak uj urobil a čím rýchlejšie sa ponáhľal ku svadobnej sieni Antigony. Zďaleka počul nárek , nie Antigony , ale jeho syna Haimóna.V nádeji , že sa jeho sluch mýli dá ihneď sluhom odvaliť balvan zpred vchodu. Kreón nazrie dnu a zarazí ho to , čo vidí. Vidí svojho syna ako objíma duchaprázdne telo Antigony , ktorá sa obesila. Na príchod otca Haimón zareaguje podráždene a vytasí meč , pričom ho priamo namieri na otca , ktorý ihneď zuteká. Po chvíli príde prvý posol so slovami „ Sú mŕtvy, ale príčinou ich smrti sú však živý“. Hovoril posol náčelníkovy zboru. „Kto a prečo?“ henď sa spýtal náčelník. Posol sa chce rozhovoriť , no tu prichádza Eurydika , manželka Kreóna. Odhodlaný posol vyrozpráva všetko , čo sa stalo jej nastávajúcej neveste, ale aj o synovy nesie zmienku. Po tom , čo vladár zutekal otočil svoj meč Haimón na seba a prebodol si ho cez hruď. V posledných chvíľkach sa otočil k svojej milej a s posledným výdychom ju objal. Keď si toto všetko vypočula Eurydika odišla bez slov do paláca. Odišiel aj prvý posol, no prichádza zdesený vladár , ktorý nesie v náručí mŕtvolu Haimóna. Po chvíli prichádza za ním ďalší posol. Nesie so sebou ďalšie nešťastie, ktoré ho čaká ale doma. Pri otvorení brány paláca vidno mŕtvu Eurydiku, ktorá spáchla tiež samovraždu vo veľkom žiali. Pri svojich posledných výdychoch preklínala svojho manžela. Ku koncu došlo na slová veštca. Kreón zničený osudom si uznáva vinu a prosí o trest .
Táto tragédia je literárne spracovaná ako rozhovory osôb a po každom takomto väčšom celku nasledujú piesne zboru.

Text je usporiadaný akoby do veršov , pričom sa neraz niektoré riadky zarýmujú. Dej tragédie je síce prostý , ale myšlienková náplň, klasická forma a spracovanie celej osnovy ju zaraďuje medzi diela svetovej dramatiky, ktorá bola viac ráz spracovaná nielen v antickej , ale aj v novovekej európskej literatúre.