Henrik Ibsen Pani z prímoria

Hlavné postavy: Ellida -„pani z prímoria“, druhá manželka doktora Wangla
Wangel -Ellidin manžel, otec Bollety a Hildy
Bolleta -staršia dcéra doktora Wangla
Hilda -mladšia dcéra Wangla
Lyngstrand -chorľavý, nádejný sochár
Arnholm -starý rodinný priateľ, Bolletin bývalý učiteľ
Cudzinec -neznámy muž, Ellidin snúbenec

Téma:
medziľudské vzťahy v 2.polovici 19.storočia
Idea:
túžba po láske a slobode

Motívy: ľúbostný, morálny, sociálny, psychologický

Konflikt: vyplýva z túžby po slobode

Kompozícia: divadelná hra sa skladá z piatich dejstiev

Miesto deja: nórske vrchy a fjordy

Obsah:

Je krásny letný deň a v dome doktora Wangla sa schyľuje k slávnostnej udalosti. Čakajú vzácnu návštevu, rodinného priateľa a bývalého učiteľa doktorovej dcéry Bollety, pána Arnholma. Okrem toho doktorove dcéry spomínajú na narodeniny svojej mŕtvej matky. Arnholm prichádza a pán domu ho srdečne privíta. Rozprávajú sa a Arnholm sa spýta Wangla na Ellidu, ktorá práve nie je doma. Wangel mu prezradí, že Ellida sa v poslednom čase necíti vo svojej koži a poprosí ho, aby sa s ňou porozprával. Vtom prichádza Ellida. Víta hosťa, Wangel sa vzdiali, Arnholm sa dozvedá o jej živote s Wanglom. Prichádza Lyngstrand a omylom blahoželá Elide.
Lyngstrand trpí pľúcnou chorobou a lieči sa v neďalekom kúpeľnom meste. Začnú viesť rozhovor,
v ktorom sa Lyngstrand zmieni o súsoší, ktoré plánuje zhotoviť po liečení. Má to byť mladá námorníkova žena ako spí. Bola mu neverná a on sa na plavbe utopil a stojí nad jej posteľou celý premočený. Ellida je zvedavá, čo ho pri tom nápade inšpirovalo a on jej vyrozpráva príbeh ako sa raz plavil po mori na dopravnej lodi. Spolu s ním aj jeden americký kormideľník, ktorý sa raz v novinách dočítal, že sa vydala jeho snúbenica. Vyhlásil o nej, že sa jej nevzdá a musí ho nasledovať, aj keby sa k nej mal vrátiť ako utopenec. Loď, na ktorej sa plavili, stroskotala a Lyngstrand už nikdy nepočul správy o kormideľníkovi. Tento príbeh Ellidu veľmi rozruší. Arnholm chce vedieť, čo je tak trápi,
ale ona mu to nemôže povedať.
Spoločnosť si vyjde na neďalekú vyhliadku. Lyngstrand sa zaujíma o Hildu, no tá ho berie len ako rozptýlenie. Venuje sa mu len z ľútosti. Mladí idú napred a Wangel s Ellidou ostanú sami. Ellida povie Wanglovi, že sa v úlohe druhej matky a manželky necíti dobre. Prezradí mu tiež, prečo je v poslednom čase nepokojná a rozrušená.

Lyngstrandov príbeh jej pripomenul niečo z jej minulosti, z času, keď bola mladá a žila na pobreží v prístavnom meste. Do prístavného mesta raz dorazila nákladná loď ,
na ktorej v jeden deň našli telo zavraždeného kapitána. Z vraždy upodozrievali druhého kormideľníka. Ellida sa s týmto mužom stretávala nejaký čas. V deň kapitánovej vraždy musel odcestovať a vtedy sa zasnúbili moru, prostredníctvom zväzku kľúčov a dvoch prsteňov, ktoré ten muž, cudzinec, hodil do mora. Sľúbili si, že až sa raz po ňu vráti, budú naveky spolu. Odišiel, no ostali v kontakte, pretože si písali. Uplynul nejaký čas a Ellida stále čakala. Cudzinec dlho neprichádzal, Ellida bola sama. A tak sa rozhodla vydať za vdovca Wangla, tým však porušila sľub a to bol dôvod jej nepokoja, rozrušenia a strachu. Do kúpeľného mesta prichádza anglický parník a mesto je plné turistov. Arnholm vedie z Bolettou rozhovor. Je zvedavý na jej plány do budúcnosti a vzťah k macoche. Boletta mu prezrádza, že by veľmi rada cestovala, objavovala svet a spoznávala iné krajiny,lebo je stále na jednom mieste. Chce sa dostať z domu, no na druhej strane váha kvôli otcovi. Nechce ho opustiť. Arnholm ju posmeľuje a vraví, aby sa oslobodila. Navrhne jej, aby s ním odišla a cestovala s ním po svete. Boletta nevie, čo má urobiť, no nakoniec sa rozhodne odísť s Arnholmom. Ten jej prezradí, že ju má rád.
Hilda je zas veľmi prilipnutá na pamiatku svojej matky a nevie sa od nej oslobodiť. V tomto jej veľmi nepomáha ani Ellida, ktorá má k obidvom dcéram dosť odmeraný, svojský, vzťah. Ellida ostáva sama v záhrade. Odrazu niekto prichádza v smere od mesta a zastavuje sa pri plote záhrady. Je to vysoká postava, do tváre mu nevidieť. Oslovuje Ellidu, tej sa zmocní obrovský strach, pretože v tejto osobe spoznáva muža „snúbenca“ cudzinca. Má z neho panický strach a vie čo ju čaká. Cudzinec ju žiada, aby išla s ním. Ellida sa vzpiera a odmieta ho nasledovať. Cudzinec nalieha a argumentuje ich dávnym sľubom. Vtom prichádza Wangel a Ellida u neho hľadá útočisko, on ju bráni před cudzincom bráni. Keď cudzinec vidí, že Ellida s ním nepôjde, povie jej, aby si to ešte rozmyslela do nasledujúceho dňa, kedy odchádza parník. Potom odchádza. Ellida je veľmi zmätená z náhlej konfrontácie a nevie, čo má robiť. Niečo ju totiž na cudzincovi láka, no niečo zas ľaká. Žiada svojho manžela o slobodu, aby od neho mohla odísť, aby sa mohla slobodne a správne rozhodnúť. Wangel je spočiatku pobúrený Ellidinou požiadavkou. Nechápe ako ho môže o niečo také žiadať. Jeho stanovisko je skôr záporné.

Lenže potom, ako si uvedomí ako veľmi Ellidu miluje a ako veľmi mu na nej záleží a že urobí všetko preto, aby bola šťastná, slobodu jej dáva a tiež možnosť rozhodnúť sa bez ohľadu na výsledok. Ellida to prijíma a ďakuje Wanglovi.
Na druhý deň, keď príde cudzinec, Ellida zápasí medzi pokušením odísť, alebo zostať. Ale keďže je slobodná, rozhodne sa. Uvedomí si, že aj ona miluje Wangla a cudzinec ju vlastne desí, je to len desivá spomienka z mladosti, ktorá ju prenasledovala až do tejto chvíle. Teraz jej však, vďaka slobode môže čeliť a túto šancu využije. Rozhodne sa ostať pri Wanglovi, a tým odmieta cudzinca, ktorý vzápätí odchádza. Ellida je konečne šťastná. Hilda sa oslobodí tiež a príjme Ellidu za matku, odpúta sa od svojej zosnulej matky a stáva sa šťastnou. A všetci sledujú západ slnka a anglický parník miznúci za výbežkami fjordov.