Jonáš Záborský Bájky

Autor:
Patril, k tým slovenským spisovateľom, ktorý prežili život plný utrpenia sklamania a plný paradoxov. Narodil sa v Záborí pri Martine v zemianskej rodine. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Prešove, filozofiu v Halle, kde sa dostal do rozporu s Ľudovítom Štúrom, s ktorým sa nevedeli zhodnúť v otázke úlohy zemianstva a v myšlienke slovenskej vzájomnosti, jazyk (Záborský odmietol spisovnú slovenčinu) a stotožnil sa s Kollárovou opozíciou.

Bájka č.1 – Kronikár:
Kronikár, ktorý písal kroniku pre svojho kráľa Belu, poznal svoje dielo úplne naspämať. Však po smrti zašiel za Maďarmi a odrecitoval im všetko čo vedel. Maďari pochopili, že im povedal len to čo už vedeli.

Bájka č.2 – Človek a zdravie:
Na jednej ceste naraz pretekalo zdravie s človekom. Človek chcel vyhrať a nahodil moc vysoké tempo. Zdraviu sa rýchlo vzďaľoval. Neskôr sa však človek unavil a zastal, lebo si myslel, že ho ešte zdravie dobehne, ale bolo neskoro.

Bájka č.3 – Netopieri:
Myši spolu s vrabcami viedli dlhý spor a pšenicu. Nevedeli sa dohodnúť a tak požiadali o pomoc netopiere. Netopiere vyslovili verdikt tak, že vrabcom povedali, že sú myši a myšiam, že sú vrabce. Odvtedy sa netopiere neukazúju cez deň, ale lietajú len v noci.

Bájka č.4 – Lov na opicu:
Človek potreboval za každú cenu uloviť živú opicu. Preto využil to, že opice často opakujú po ľuďoch ich zvyky. Tak jeden deň ukazoval opici ako sa oblieka a vyzlieka z kabáta a opica sa to naučila. Potom nechal kabát ležať na zemi a čakal kým to opica zopakuje, aby ju mohol chytiť.

Bájka č.5 – Somár a mladý pán:
Mladý pán začal kričať na somára vetu v ktorej sa ho pýtal, že či je na svete niekto sprostejší ako on. Somár mu na to odvetil vetou, že najsprostejší na svete je "pánsky syn, keď hľadá úrad".

Bájka č.6 – Pochabý kráľovič:
Kráľ chcel vyskúšať, že či má poslušné vojsko a preto vydal príkaz nech jeho všetci vojaci zájdu pešo do mora. Vojaci mu na to odmrkli, nespravili to a povedali mu nech dáva rozumné rozkazy.