Živý bič

Sociálno-psychologický román vznikajúci pod vplyvom expresionizmu s protivojnovou tematikou. Vystupuje tam kolektívny hrdina - ľud z dediny Ráztoky na Orave. Postava — burič je individuálna (napr. Ilčíčka, Štefan Ilčík, Adam Hlavaj), ale aj kolektívna (ľud Ráztok koná ako jeden, hovorí i ako jedna postava, nakoniec sa mení na živel a robí účtovanie s vojakmi, obchodníkom a krčmárom, s notárom; je to otvorená, dopredu neorganizovaná, živelná vzbura)

1. časť — Stratené ruky - strata pracujúcich ľudí, symbol bezmocnosti, Ilčička
24 kapitol: prvé kontakty Ráztočanov s vojnou; príchod zmrzačeného Ondra Koreňa; odvod; Eva Hlavajová čaká dieťa; Eva urguje u notára návrat svojho muža z vojny; Ilčíčka sa radí s kňazom o synovi; Ilčíčka zakáže synovi ujsť pred vojnou do Pilska; Kristka chodí so žandárom Angyalom; rekvirovanie dobytka; konflikt Štefana s čatárom Rónom; dedina odsúdi Evu za nemanželské dieťa; rozbitie zvonov; poprava Štefana Ilčíka za vraždu Rónu; Evina smrť.

2. časť — Adam Hlavaj
24 kapitol: dezercia Adama Hlavaja; zvesť o Evinej smrti; Okolického strach; Kúrňava zradí Hlavaja a pod hrozbou dediny mu neskôr pomôže ujsť, dedina nesie Evino dieťa notárovi pred prah; Krista si začne s vojakom Lányim; Adam sa skrýva po lazoch; notára porazí pri stretnutí s Adamom; deti umierajú na červienku; Matajka pije; vracajú sa chlapi z frontu; dedina ide k škole, kde sú Vojaci; smrť Ilčíčky; vyhnanie vojakov; u Árona; Okolického objavia vo voze slamy, namočia ho po hlavu do potoka; rabovačka Áronovej krčmy a domu; požiar a slobodný smiech Adama Hlavaja

Postavy:

Eva Hlavajová — je prítomná v deji až od piatej kapitoly. Mladá krásna žena, na ktorej si notár išiel oči nechať. Mala nadovšetko rada svojho muža Adama, ktorý musel narukovať. Keď bola za notárom, aby ho reklamoval z frontu, notár zamkol miestnosť, aby nemohla ujsť, a násilím ju zneužili. Eva čaká dieťa, ale napriek tomu trvá na tom, aby sa jej muž mohol vrátiť domov. Uverí notárovi, že sa o to pokúsi, ak neprezradí, s kým čaká dieťa.
Evu odsúdi celá dedina. Pretože mlčí, myslia si, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Nik nie je ochotný pomôcť jej okrem Ilčíčky a Ondreja Koreňa. Nevládze obrobiť polia a spolu so svojím synkom sú viac hladní ako sýti.

Farár Létay ju odsúdi, ale zľutovanie nájde u dekana Mrvu. Dieťa sa narodí a Létay ho odmietne pokrstiť. Tichá, pasívna Eva nevie viac vzdorovať, koná neustále akoby v citovom skrate, pretože sa nemôže nikomu ani zdôveriť. Rozhodne sa so životom skončiť, pretože už dlhšie nedostala list od Adama a obáva sa, ze jej muž už vie, ako dogazdovala. Utopí sa v rieke. Postava Evy vyznieva ako obeť, je veľmi kontrastná voči Ilčíčke alebo Adamovi Hlavajovi, ktorí bojujú činom proti bezpráviu.

Adam Hlavaj — vystupuje až v druhej časti románu. Bol známy svojou prchkosťou. Rýchlo sa nahneval, konal pudovo, hnev ním často lomcoval. Aj ked nebol doma, ľudia sa spočiatku obávali klebetiť o Eve, pretože vedeli, že ju i synka ľúbi. Ked sa dozvedel o Evinom konci, najprv sa nahnevá, ale potom si uvedomí, že sama i od seba si iste takýto koniec nezvolila, že jej niekto musel ublížiť.

Na vojnu odišiel ako mocný chlap, vrátil sa zarastený, vyschnutý, ako po rokoch väzenia. Zažil ruský front, v ušiach mu doznieva rev ľudí a výstrely. Prešiel ako mnohí iní, ale nie k susedom, dezertoval a vrátil sa domov. Prekonal celé týždne prenasledovania a úteku. Za posledné peniaze si kúpil civil, aby nevzbudzoval podozrenie.
Keď videl, čo spôsobila vojna — hŕby mŕtvych, biedu a smútok — povedal si, že dosť bolo odpúšťania a nastal čas pomsty a odplaty. Videl, ako sa v krvi rodí nový vek, stal sa smelým a odbojným tvorom. Prišiel smelší, sebavedomejší. Odmieta, aby sa mocní k nemu horšie správali ako k dobytku.