JEAN ARTHUR RIMBAUD

C O L N Í C I


Tí, ktorí hrešia „ci oca a do rici“,
vojaci, mornári a slávni veteráni,
sú nuly proti tým, čo pretnú sekerami
hraníc aj azúr – ich meno je colníci.

Fajka, nôž za pásom, vždy bdelí strážnici,
Keď les už začína tmu slintať z kravskej tlamy,
zlé dogy učia hrýzať a na remencoch
tmami ich vodia sem a ta po svojej hranici.

Aj víly dohoní ich zákon cez dúbravky,
Fausta aj Mefista, či inú mátohu.
„Povinnosť, dedkovia. Tak čo je v batohu ?“

Keď panna nevinná na colnici sa zjaví,
dlaň kontrolóra sa vždy dotkne jej vnád.
Sú v pekle, hriešnici – a stačil jeden hmat!


Je to sonet.

1.strofa: Autor porovnáva tých, ktorí bojovali za vlasť a riskovali životy s colníkmi. Označuje
ich za ľudí, ktorí delia národy a zem. „ pretnú sekerami hraníc hoci aj azúr“.

2.strofa: Colníci až tak veľmi nevystavujú svoje životy nebezpečenstvu, v noci si berú na
pomoc psov – dogy. „ Fajka, nôž za pásom, vždy bdelí strážnici.“

3.strofa: Svoju povinnosť si colníci plnia bez ohľadu na to s kým majú dočinenia. „ Fausta, aj
Mefista, či inú mátohu.“

4.strofa: Colníci sú tiež len ľudia a majú svoje slabosti. Podľahnú ženskej kráse a dokážu svoje
postavenie aj zneužiť. „dlaň kontrolóra sa vždy dotkne i jej vnád. Sú v pekle,
hriešnici – a stačil jeden hmat!

Rimbaud sa nevyhýbal nijakým námetom. Jeho jazyk bol veľmi jednoduchý. Používal nové a pôsobivé slová. Jeho poézia je plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke. Básne su založené na zmyslovom vnímaní sveta – senzualizmus. Každodennný život dokázal perfektne zachytiť v nepatrnom detaile. Okrem znechutenia z atmosféry a mravov malomesta, sa v jeho poézii vyskytujú aj sociálne motívy a verše s motívmi mladíckych predstáv o živote i milostných predstáv. Rimbauda označujú za „tvorcu nového konkrétneho jazyka.”.