Ján Chalupka: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali (klasicizmus)

Stretnutie hlavných postáv hry - zemana, cirkevného inšpektora Pána z Chudobíc, čižmárskeho majstra Tesnošila s ich rodinnými príslušníkmi a učiteľa Slobodu, je obrazom dvoch protichodných svetov. Pán z Chudobíc i Tesnošil lipnú na stavovských výsadách, sú smiešnymi figúrkami v danej etape spoločenského rozvoja. Neschopnosť prispôsobiť sa novému spôsobu života a túžba čosi znamenať ich núti napodobňovať vyššie vrstvy a poklonkovať sa. Rodina Pána z Chudobíc i Tesnošilova rodina sú slovenského pôvodu, ale celkový spoločenský i mravný úpadok im nebráni vzdať sa svojej národnosti, aby si zachovali zdanie svojho spoločenského významu. Postavy sa vzdávajú slovenskej reči a znetvorujú ju používaním maďarských a latinských fráz a slov.
Kocúrkovo je fiktívne mestečko, takéto fiktívne mestečko vo svojej tvorbe vytvoril aj J. Palárik.

Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (matičné obdobie)

Hlavnou myšlienkou je vlastenectvo, ktoré je nemysliteľné bez lásky k ľudu. Myšlienku hry vyslovil Palárik ústami učiteľa Oriešku: „Aby si Slováci i Maďari sväté práva spoločnej svojej krajiny uhorskej spojenými silami bránili, národnosti svoje vzájomne ctili... aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo...“ Zápletku v hre tvorí zámena osôb. Úlohy si vymenia grófka a jej spoločnica, dcéra učiteľa, podobne aj dvaja priatelia, prichádzajúci na návštevu práve v čase obžiniek. (t.j. dožinkov – oslavy po zbere úrody). Pôvab mladosti a hravosti, situačná komika, ľudový spev a tanec vytvárajú na scéne ilúziu spoločenskej harmónie.

Palárikovo Kocúrkovo má špecifický znak – odrodilstvo. Odrodilec prestáva hovoriť rodným jazykom, hovorí akousi zmiešaninou, potom už cudzím jazykom. Protikladné postavy: Miluša – barón Kostrovický

Ivan Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra (medzivojnová dráma)

- satira, hlavná myšlienka: falošne chápaný humanizmus - kým sa Jožko priznáva k všetkým obvineniam vodí sa jeho rodine dobre, spolky sa o neho zaujímajú, keď vyjde najavo, že je nevinný, spolky prestanú mať o neho záujem. Výsmech buržoáznej spoločnosti. (spolok Humanitas - starali sa o tých, ktorí upadli do nešťastia nie z vlastnej viny, spolok Benevolencia - starali sa o tých, ktorí do nešťastia upadli z vlastnej viny), hrdina Jožko Púčik: tragikomická postava, správa sa pasívne - prijíma všetky obvinenia.