Román : Tisícročná včela (názov 1000-ročná včela symbolizuje 1000-ročné dejiny slov. národa)
- jeho pokračovaním je román Nemé ucho, hluché oko
- najúspešnejšie dielo aj sfilmované
- príbeh sa odohráva na Liptove (v rodnej dedine Hybe) a na juhu R-Uhorska
- námet: historický.
Autor čitateľa nenudí, ale pripravuje mu priam šoky + v románe sa súbežne s reálnymi príbehmi odohrávajú príbehy neskutočné, záhadné, iracionálne, niečo medzi snom a skutočnosťou. Napr. keď sa Martin Pichanda v bruchu veľryby stretáva s Želkou Matlochovou a hrá s ňou karty, sníva nad mapami o cestách do ďalekých krajín, v deň smrti Martina Pichandu sa stratí pes a jeho stopy v čerstvom snehu sa končia uprostred záhrady, keď Martin žiali nad smrťou syna Karola a v predstavách sa mu menia granáty na oštiepky (a opačne), ale najmä predstava o dejinách ľudského spoločenstva, ktorú spredmetňuje v románe tisícročná včela, včely veľké ako vrabce, neskutočné javy – drotár naplní hrnce vodou a ráno sa voda premení na víno). Súčasťou románu sú tiež povery, porekadlá a mnohé magické javy – to sú prvky magického realizmu, ktoré dávajú dielu charakter mýtickosti a rozprávkovosti
- obsahuje aj znaky postmoderny – napr. citácie z novinových správ, sťažnosti poddaných...
- je tu prítomná irónia, humor, satira
Téma : v popredí sú životné osudy 3 generácií roľníkov a sezónnych murárov rodiny Pichandovcov od 2. pol. 19. stor. až do r. 1918 (do konca 1. svetovej vojny) – teda v období nepriazne a posledných rokov núteného spolužitia s Maďarmi)
– nejde len o klasický generačný román (zo začiatku sledujeme obraz patriarchálneho života, pravidelne práca doma na poli + po zbere úrody „múračky“.), popri postavách z rodu Pichandovcov je dôležitou postavou i včelia kráľovná – matka, ktorá sa zjavuje v snových sekvenciách (Samovi sa zjaví včelia kráľovná vo sne a prihovára sa k nemu, zvádza ho).
- 1. generácia – Martin Pichanda – zakladateľ rodu, sedliak – múdry, skúsený – ako murár spoznal svet, veselý, miluje svoju rodinu (aj keď v mladosti bol neverný svojej žene s frajerkou Želkou) i včely, s ním môžeme spojiť pojem geografia, má rád mapy, má ich pripnuté na úľoch – „putuje“ po nich – má tri deti (Samo, Valent, Kristína). Má rád vínko, na čo aj doplatí, zomiera – keď cmúľa zmrznuté víno z rozbitej fľaše, črepiny sa mu dostanú do hrdla a on sa zadusí. Jeho pohreb sa mení na karneval (na zamrznutom kopci sa s truhlou pošmyknú a letia dolu a ostatní podobne sa šmyknú ako na saniach – truhla končí v potoku).
- Samo – obraz sedliaka, veľmi pracovitého, berie si za manželku Máriu a má s ňou päť detí, má výrazné sociálne cítenie a zmysel pre spravodlivosť. Prestane chodiť na múračky, keď mu náhodou pri demonštrácii zabijú syna Janka, potom bude mlynárom (tu mu zomrie dcéra Emka), potom železničiarom, dostane sa do politiky, jeho syn Peter bude na ruskom fronte – prežije, syn Karol zomiera na talianskom fronte, syn Samko – odchádza za prácou do Ameriky, ešte syn Marko
- Valent – študuje v Prahe právo a má zo všetkých súrodencov najmenej sociálneho cítenia, ožení sa s bohatou Hermínou z vypočítavosti (jej otec mu pomôže rozbehnúť právnickú kariéru) napriek tomu, že Hanka (jeho dedinská láska) s ním čaká dieťa.
- Kristína – zaľúbi sa do Mateja Sroka, vezmú sa, ale nemôžu mať deti, Matej neskôr zomiera, v lese ho privalí strom a ona žije s Julom Mitronom (bez sobáša) a má s ním deti
Hl. myšlienka: autor v tomto historickom gen. románe vychádza z toho, že našou národnou filozofiou bola filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v nepriaznivých hist. dobách práve ich usilovnosť, neúnavnosť, pracovitosť porovnateľná so včelami.
Kompozícia: román sa skladá z 9 kapitol. Využíva v ňom prvky humoru, fantázie, satiru, grotesku, paródiu. Typickou črtou sú individuálne osudy jednotlivcov, ktoré sa odvíjajú v závislosti od spol. a hist. pohybov.
Hl. postavy: Martin Pichanda – ktorý má ženu Ruženu; Samko, Kristína a Valent; 6 Samkových detí, ktoré má s Máriou Dudáčovou – Janko, Samko, Peter, Ema, Karol, Marek; Haderpán a dcéra Hermína; Julo Mitroň; Jožko Náder
Kontrast: obraz slovenského vidieka (patriarchjálny spôsob života, zvyky a tradície dediny) v kontraste s mestom a jeho obyvateľmi, odlišným obrazom rodinných vzťahov, lásky, maďarizácia, teda veľký svet civilizácie
Dej: Hl. hrdina M. Pichanda bol chudobný roľník, ktorý po skončení jarných prác odchádzal s partiou murárov na robotu, zarobiť nejaké peniaze. S manželkou Ruženou mal 3 deti. Pracovitého Samka, ktorý šiel v jeho šľapajach; študenta Valenta, ktorý po Gymnáziu študoval za právnika; a šikovnú dcéru Kristínu. Dej sa odohráva v mestečku Hybe, pričom sa rozvíjajú i príbehy ďalších postáv, napr.: syna bývalého richtára Joža Náderu, kresťana, ktorý sa zamiluje do židovskej dievčiny Marky Gerschovej, dcéry krčmára.
Keď mu ju odmietnu dať, stratí sa a nájdu ho po dlhšom čase obeseného a vyúdeného v komíne. M. Pichanda spolu so Samkom a partiou odchádzajú opäť na múračky a vracajú sa až o 7 mesiacov unavení a otrávení z márneho hľadania práce. Samko sa ožení s Máriou Dudáčovou, Valent dokončí štúdia, zabudne na svoju lásku Hanku a berie si za ženu Hermínu, dcéru statkára Haderpána. Nie z lásky ale pre postavenie a majetok. Starý Martin tragicky zahynie, keď v zime prehltne zmrazené víno so sklom. Kristína má smutný osud, manžel jej zahynie, keď ho privalí strom a ona potom žije s mužovým bratrancom Julom Mitroňom, s ktorým má dieťa. V otcových šľapajach pokračuje Samko, ktorý má 6 detí.
Samko starší sa stáva členom soc. dem., syn Karol mu odchádza študovať za maliara, Jano, ktorý s ním chodí na múračky zomrie pri prestrelke počas demonštrácie a nešťastný Samo starší zanecháva politiku a sťahuje sa do obecného mlyna na krížnych cestách s rodinou. Syn Peter mu odchádza študovať za hodinára a dcéra mu zahynie v mlyne. Vypukne I. svet. vojna, v ktorej mu syn Karol zahynie a Peter sa dostáva do ruského zajatia. V závere románu vidíme, ako sa starý Samo vracia z basy, kde sa dostal s kamarátom za poburovanie proti vojne. Cestou si uvedomuje, že ani koniec vojny a vytúžená republika nenahradí zničené ľudské osudy a životy.
