Vojtech Zamarovský Sinuhet

VOJTECH ZAMAROVSKÝ
SINUHET

Sinuhetovo rozprávanie sa odohráva za čias starovekého Egypta. Počnúc jeho mladosťou, kde zastáva funkciu sprievodcu kráľa Senovsreta, a končiac vznešenou smrťou v rodnej krajine Egypt. „ Sinuhetov príbeh sa pokladá spravidla za vyrozprávanie viac-menej skutočných dobrodružstiev egyptského dvorana, odpísaných z nápisu v jeho hrobke.“ W. K. Simpson
„Životopis Sinuhetov bol pôvodne, autobiografiou určený pre Sinuhetovu hrobku.“ F. Lexa.
„Nakoľko je Sinuhetov príbeh fikciou a nakoľko opisom ozajstných príhod nám nie je známe. Nie je to však veľmi dôležité, oveľa dôležitejšie je, že verne zachycuje historické i geografické reálie.“ V. Zamarovský
Viacerí z historikov predpokladajú, že autorom tohoto spisu nemusel byť Sinuhet. Ale jedno je nám isté, že bol písaný rukou šľachtica, resp. pisára, ktorý dokonale ovládal egyptské písmo. Príbeh Sinuhetov je do určitej miery pravdivý a a podložený viacerými historickými udalosťami. V. Zamarovský nám dielo sprístupnil pre dnešný svet, snaží sa o konvergenciu čitateľa s dielom. Dielo je veľmi poučné a čitateľovi podáva akútakú predstavu o starovekom Egypte, spôsobe života a o živote panovníka, jeho administratívneho aparátu a najbližších členov jeho rodiny.

SINUHETOVO ROZPRÁVANIE:
Sinuhetov útek, do vzdialenej krajiny od Egypta, predchádza nasledujúcej udalosti.
Príbeh sa začína víťazstvom kráľa Senovsreta v Západnej púšti. Keď sa panovníkova družina vracia z boja bez božského Senovsreta, vzbudzuje to v Sinuhetovej duši nepokoj a obavy.
Kráľ Senovsret sa musel vrátiťdo hlavného mesta Ictovej, pretože jeho otca a spolu panovníka stihla smrť. V noci sa Sinuhet z tajného rozhovoru kráľovského posla a jedného z mladších bratov kráľa Senovsreta dozvedel pravdu. Kráľ Amenhotep I. bol zavraždený rukou jeho vedľajšej manželky. Sinuhet sa po tomto rozhovore potichu odobral zo svojho stanu na útek. Strach v duši ho hnal čo najďalej z krajiny, kde je možné zavraždiť panovníka. Putoval krajinou a obohatený skúsenosťami z kráľovského dvora radil náčelníkom kočovných kmeňov pri spôsobe boja. Svoje rady vedel dokonale využiť v prospech seba, aby sa dokázal uživiť. Mnohí z panovníkov sa mu zavďačovali viacerými darmi. Sinuhet sa, pre svoje znalosti cudzích jazykov a bohaté skúseností, stal tlmočníkom a poradcom v meste Kepen. Bolo to obchodné mesto, kde chodili kupci z celého Egypta, aby tu nakúpili cédrové drevo pre potreby chrámov. Sinuhetov majetok sa zväčšoval. Žil v spokojnosti a blohobyte.

Nikto nevedel odkiaľ pochádza a nikto nepoznal jeho skutočné meno. Až raz mu prišiel list z Horného Recena (dnes územie Palestíny) s oslovením drahý Sinuhet. V ňom stálo, aby Sinuhet prišiel k panovníkovi a stal sa jeho radcom. Sinuhet zo strachu, že niekto iný by sa dozvedel jeho meno, išiel do tejto kajiny. Svoje bohaté skúsenosti vedel znova využiť nielen pre svoj prospech, ale aj pre úspech vojenských výprav kráľa Horného Recena. Panovník sa mu vždy bohato zavďačil. Ustanovil ho jeho pravou rukou. Dal mu za manželku svoju dcéru, tá mu porodila synov. Sinuhet do svojej správy dostal aj časť územia ktorému vládolkráľ Horného Recena. Simuhet krajinu vedel dobre spravovať. Jeho územie prekvitalo. Systém v krajine bol dokonale premyslený a takmer v ňom nebolo vady. Od úteku z Egypta uplynulo už takmer 30 rokov. Sinuhet sa do Egypta vráťiť nemohol, aj napriek obrovskej tužbe zomrieť v rodnej krajine. Útek od panovníka, od vojska, svojvoľné opustenie tábora, to všetko sa trestalo smrťou. Sinuhet poslal svojmu panovníkovi niekoľko prosieb o odpustenie. Už ani nedúfal, že mu niekedy príde odpoveď. Keď mu panovník poslal svoju družinu a umožnil mu návrat do rodného Egypta.