Ladislav Nádaši-Jégé Alina Orságová

TRETIA VLNA LITERÁRNEHO REALIZMU
Poprevratová slovenská literárna tvorba sa stáva pestrou zmesou jednotlivých tendencií, rýchlo sa striedajúcich tvorivých programov. Najvýznamnejší prozaici aj v nových spoločenských a literárnych pomeroch rozvíjajú ideovo-umelecké koncepcie a v podstate rovnaké postupy a prostriedky ako v predprevratovej tvorbe. Literárny realizmus u nás sa programovo prikláňal k zobrazeniu súčasnej skutočnosti. Medzivojnová realistická próza však takúto tematickú orientáciu nebrala v plnej miere na vedomie. Jej predstavitelia sa po roku 1918 obracajú predovšetkým k historickým témam. LADISLAV NÁDAŠI-JÉGÉ
Narodil sa 12. 2. 1866 v Dolnom Kubíne. Pochádzal z rodiny advokáta a starostu. Gymnázium navštevoval v Kežmarku, Ružomberku a v Levoči. Po maturite odišiel študovať na lekársku fakultu v Prahe. V roku 1890 sa usadil ako lekár vo svojom rodnom meste, kde okrem krátkeho pobytu v Bratislave pôsobil až do svojej smrti 2. 7. 1940.
Jeho literárnu aktivitu ovplyvnil na začiatku spolok Detvan v Prahe, kde písal pod pseudonymom Ján Grob, z jeho iniciálok neskôr pod novým Jégé. Po príchode do D.K. sa načas literárne odmlčal.
TVORBA: krátke prózy - Žart, Kúra, Omyl, Výhody spoločenského života, novela – Wieniawského legenda, romány – Adam Šangala, Svätopluk, Cesta životom, Alina Orságová, S duchom času, zbierky poviedok a noviel – Kozinský mlyn, Medzi nimi.

ALINA ORSÁGOVÁ

Charakteristika postáv
ALINA ORSÁGOVÁ: Mala 21 rokov a študovala v Bratislave na vysokej škole. Uchádzalo sa o ňu veľa mužov, ale ona ich vždy odbila posmešnými poznámkami o opovržlivým úsmevom. Zaľúbila sa do Milana Vetrovského. Bola voči nemu čestná a hovorila mu o všetkom, čo si myslela, že by mal vedieť. Keď jej Ján Gestatter poslal šperk, hoci sa jej veľmi páčil, vedela, že ho musí vrátiť. Nemala dobré kamarátky, ale aj napriek tomu k nim bola dobrá. Idu, s ktorou sa občas hádala pre svoj nekompromisný vzťah k sexu pred manželstvom, navštívila v sanatóriu na potraty, kde ležala po zákroku. Alina dokázala bojovať za svoju lásku , ale nie za cenu straty hrdosti. Keď videla, že je to beznádejné, vzdala to.
MILAN VETROVSKÝ: Architekt, o ktorého mali záujem viaceré ženy. Keď sa zaľúbil do Aliny, objavili sa uňho vlastnosti zabíjajúce lásku – žiarlivosť, nedôverčivosť a podozrievavosť. Keď ju videl, ako vychádza bledá zo sanatória, hneď si utvoril vlastný názor, ktorý vôbec nelichotil jej mravnosti.

Oklamaný a zradený ju nenechal, aby mu to vysvetlila a svojim odmietavým postojom sa jej vysmial do očí. Cítil sa ukrivdený, pretože v ten deň ju chcel požiadať o ruku. Napriek všetkému si svoju chybu priznal, hoci až po zásahu Alininej mamy a ospravedlnil sa jej. PANI ORSÁGOVÁ: Matka Aliny. Hneď vycítila z listov, že s jej dcérou sa niečo deje a neváhala a pricestovala do Bratislavy. Na prvý pohľad pôsobila milo, až si ľudia mysleli, že si s ňou môžu robiť, čo sa im zachce. Ale vedela byť aj tvrdá voči tým, čo sa prehrešili k niekomu, koho mala rada. Nezniesla to, ako sa jej dcéra trápi, a tak išla sama za Milanom, aby mu povedala pravdu s odkazom, že si ani nezaslúži jej Alinu.
PANI ZAUNEROVÁ: Alinina domáca, vdova po obvodnom lekárovi. Mala ju rada ako svoju dcéru. Bola veľmi klebetná a neraz túto vlastnosť oľutovala. A preto to bola práve ona, čo vyrozprávala Alininej mame o dcérinom trápení. Obsah
Dej príbehu sa odohráva v prostredí vysokoškolákov tridsiatych rokov dvadsiateho storočia v Bratislave. Hlavná hrdinka Alina Orságová je akoby jediná čistá duša veriaca v lásku a manželstvo nachádzajúca sa v spoločnosti študentov uvoľnených mravov, ktorým nerobí problém ani incest.
Alinu pozvú k Gestatterovcom na „five o´clock tea“ (čaj o piatej), kde sa zoznámi a zaľúbi sa do Milana Vetrovského. Nielen architektovi, ale aj Jánovi Gestatterovi sa zapáčila táto dievčina. Poslal jej kvety, ktoré ešte prijala, ale neskorší šperk mu vrátila, pretože sa jej nezdalo čestné ho prijať, keď sa stretávala s iným. Ján pochopil, ale nechcel to nechať len tak a preto si povedal, že pri najlepšej príležitosti ju u Milana ohovorí. Alina povedala Milanovi o kvetoch a o šperku, aby nežiarlil a vysvetlila mu, že má rada iba jeho. On jej uveril a daroval jej prsteň. Jej priateľka Ida bola jednou z tých mladých, čo sa vrhli celou energiou do radosti telesnej lásky, preto, keď sa Alina dozvedela, že leží v neslávne známom Bernsteinovom sanatóriu, ani ju to veľmi neprekvapilo. Nechcela ísť sama ju navštíviť, a preto zobrala so sebou svoju susedku pani Zaunerovú, ktorá jej v Bratislave nahrádzala matku. Ida bola po zákroku veľmi slabá a zo zlého vzduchu v miestnosti prišlo Aline zle, a tak sa rýchlo rozlúčila a vyšla von za podopierania pani Zaunerovej. Milan náhodou prechádzal okolo, zbadal, ako bledá vychádza zo sanatória a hneď si vytvoril vlastnú mienku o jej nevoľnosti. Alina nechápala, prečo Milan zrazu prestal chodiť na ich spoločné miesta. Pani Zaunerová jej povedala, že ho videla, keď odchádzali zo sanatória. Alina pochopila, čo si asi myslel.

Hoci to ňou otriaslo, akú nízku má o nej mienku, snažila sa ho vyhľadať. On sa jej však vyhýbal a odmietal sa s ňou stretnúť. Nevydržala to. Zvíťazila jej hrdosť a hnev a vrátila mu všetko, čo jej kedy daroval. Teraz využil svoju šancu Ján a o Aline poriadne naklamal, čím ešte viac prilial oleja do ohňa. Alinina mama vycítila, že s jej dcérou sa niečo deje a pricestovala do Bratislavy. Všetko si vyrozprávali a hneď sa cítila lepšie. Na otázku, či ho má rada odpovedala, že áno, ale jediné, čo chce, je dokázať mu jeho omyl a nechať ho tak. Pani Orságová sa rozhodla – pôjde za Milanom. Všetky jeho ponosy na Alinu mu vyvrátila a vysvetlila príčiny jej správania. Ale hneď mu dala aj najavo, že si neželá, aby ju ešte niekedy navštívil. Alina zložila skúšku a až ju nič nedržalo v Bratislave. Odišla domov. O niekoľko dní dostala príležitosť učiť v meste K., kde ju navštívil Milan s ospravedlním, ktoré Alina neprijala. Neskôr sa stretli vo vlaku a zmierili sa. O dva mesiace mali svadbu.

Jazykové prostriedky
Autor používal miestami zastaralé slová, napr.: sklep..., ale aj anglické pomenovania: five o´clock tea...

Kritika
Autor sa pohybuje na neznámej pôde, ktorú ešte skúsenosťou neovládol a v pravom zmysle slova nespoznal. Súdobá kritika, aj keď nie jednoznačne, postrehla tento predsa len do očí bijúci fakt, a zaradila Alinu Orságovú v Jégého tvorbe na jedno z posledných miest. Rovnako nemilosrdná bola k nemu kritika aj po roku 1945, vyčítajúca autorovi okrem toho aj ideologické hriechy. Andrej Mráz: „Nedôverujúc masám, pracujúcemu človeku a nepoznajúc vedecké zákonitosti spoločenského vývinu, Jégé sa zmieta v protirečeniach. Cynicky zľahčuje socialistické a komunistické presvedčenie ľudí aj v tomto románe.“ Autor zlyhal umelecky preto, lebo zobrazil život z nesprávnych ideových pozícií.
Vladimír Petrík


Moje hodnotenie
Toto bol typ „ľahkého“ románu, čiže sa dá prečítať bez akéhokoľvek uvažovania a hľadania skrytého významu medzi riadkami. Kniha na mňa zapôsobila kladne, hoci som očakávala viac. Nejakú umeleckú hodnotu. Chápem kritiku, prečo zaradila toto dielo až na koniec. Dúfala som, že sa hlavné postavy nezmieria, pretože tak by tento príbeh v sebe niesol aspoň poučenie pre čitateľa. Ale na druhej strane sa mi páčilo, že sa Jégé nevyhýba zobrazeniu incestu v deji.

Celkovo to bolo čítanie v pohode, ale už teraz viem, že za chvíľu zabudnem, o čom vlastne bola, pretože vo mne nezanechala žiadnu trvalú stopu, či už kladnú alebo zápornú.




Použitá literatúra
Alina Orságová – Ladislav Nádaši-Jégé
Doslov k Aline Orságovej – Vladimír Petrík
Literatúra pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl
Životopis - Internet.