Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války

Žáner:

Vojnový román, ktorý podáva satirický obraz rozkladajúcej sa rakúsko-uhorskej administratívy od ministerstva až po žandársku stanicu.

Kompozícia:

1. diel: V zázemí: odohráva sa v Prahe a Českých Budějoviciach.
2. diel: Na frontě: odohráva sa vo vlaku a v uhorských mestách, ktorými regiment prechádza.
3. diel: Slávny výprask: odohráva sa na ceste z Budapešti do Haliča
4. diel: Pokračování slavného výprasku: odohráva sa v Haliči a dej končí pred prekročením horských hraníc.

Prostredie:

Od Švejkovej domácnosti cez nemocnicu, blázinec, väzenie, verejný dom, byty dôstojníkov, krčmy, vlaky.

Postavy:

- román je zaľudnený množstvom postáv.

Jozef Švejk:
50-ročný muž, slobodný, úradne vyhlásený za blázna. Živí sa predajom „čistokrvných“ psov, ktoré ukradne alebo vie, že sú kradnuté. Trpí lámkou. Je to neustály prúd príhod, príkladov, pri každej príležitosti si spomína, že niečo takéto sa už stalo tomu a tomu. Nekritizuje, nemoralizuje, nemieša sa do života iného.

Feldkurát Katz:
katolícky poľný kňaz, ktorý nebral vážne ani svoj úrad ani kňazské povolanie. Bol najväčší pijak a kartár v celej posádke.

Nadporučík Lukáš:
druhý pán vojenského sluhu Švejka. Typický dôstojník rakúskej monarchie. Celý život nič nerobil, len behal za cudzími ženami a zháňal radovánky. Ako veliteľ bol k vojakom dobrý, nikdy nehovoril hrubo, jeho reč bola vyberaná.

Poručík Dub:
Dôstojník, ktorý je pri vojsku, lebo chce urobiť kariéru. Zlomyseľný, zlostný, preháňa vojakov, ktorých považuje za žiakov, lebo bol pôvodom učiteľ češtiny.

Dej:

- jednoliata dejová línia románu neexistuje, je to súbor relatívne alebo úplne samostatných príbehov alebo obrazov, ktoré spája Švejk.

1. diel:

Pani Mullerová prichádza za Švejkom so správou, že zabili vojvodu Ferdinanda. Švejk zájde do hostinca u Kalicha, kde už sedí tajný Bretschneider a márne sa snažil nadviazať politický rozhovor s hostinským Palivcom. Hostinský si dáva pozor na každé slovo. A tak sa pán tajný musel uspokojiť s tou replikou na možnosť vzniku vojny, zato Švejk spolupracoval. O chvíľu si tajný odvádzal Palivca za buričské reči o cisárovi a Švejka. Ocíta sa pred odbornou komisiou, ktorá sa skladá zo samých lekárov, ktorí majú potvrdiť alebo vyvrátiť úradne potvrdenie blba. O svojom vrodenom kretenizme ich presvedčil hlavne výkrikmi. Nech žije cisár František Josef I. Vyhodili ho z blázinca, hoci sa tam cítil veľmi dobre a ocitol sa opäť na policajnom komisárstve odkiaľ ho pustili domov.

Dostáva povolávací lístok a odchádza na front. Keď ho tlačila pani Mullerová na vozíku, sprevádzal ho zástup nadšených divákov, dokonca o tom písali i noviny. Páni na obvodnej komisii nechceli veriť že trpí reumatizmom a tak sa ocitol medzi simulantmi. Mali vyskúšaný recept na každú nemoc. Hlad, klistír, lízanie chinínu..... Dostal sa do garzióny, kde si odpykávali vojaci trest a tu sa spoznal s Katzom. Raz sa rozplakal pri jeho kázni a tak si ho vzal ako svojho sluhu. Švejk sa o svojho pána staral, miništroval. Hoci mu u neho bolo veľmi dobre musel zmeniť, lebo ho prehral v kartách s Lukášom. Švejk berie poctivo aj túto novú službu. Pán nadporučík má taký úspech u žien, že jedna ujde od svojho manžela a ubytuje sa u neho doma. Lukáš má veľkú záľubu v zvieratách a tak mu Švejk zoženie psa, aký sa mu páči, ale je kradnutý a za trest pôjdu na ruský front, pretože to bol pes Lukášovho nadporučíka.