Ján Kollár Slávy dcéra

Informácie o autorovi

Ján Kollár (1793 – 1852)

Písal biblickou češtinou. Je najvýznamnejším predstaviteľom klasicizmu i preromantizmu. Narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina v rodine vzdelaného sedliaka a dedinského richtára. Otec chcel, aby syn prevzal po ňom gazdovstvo, ale Ján odišiel na štúdia (Kremnica, Banská Bystrica, Bratislava). Teológiu a filozofiu študoval v nemeckej Jene. Toto prostredie veľmi ovplyvnilo jeho život a tvorbu. Hlavne láska k dcére nemeckého pastora Friderike Schmidtovej a kraj, v ktorom v minulosti žil slovanský kmeň – Lužickí Srbi. Nemecký šovinizmus a rozprínavosť tento národ ponemčili a mnohí potomkovia vymreli. Takže v období Jána Kollára ich pripomínali už iba náhrobné kamene, či názvy slovanských riek. Zúčastnil sa tu aj 300. výročia vystúpenia Luthera, pri ktorom nemecká nládež demonštrovala proti feudalizmu a za spojenie nem. kmeňov. Zrodila sa mu myšlienka slovanskej vzájomnosti – spojenie Slovanov. Lásku, ktorú prežil v Jene mu prekzila Friderikina matka, ktorá odmietla vydať dcéru a tak Kollár musel odísť sám. Láska sa zmenila na bolesť a žiaľ. Až 17 rokov po jej smrti sa s Friderikou oženil.
V Pešti pôsobil 29 rokov ako evanjelický farár. Na sklonku života sa stal univerzitným profesorom vo Viedni. V roku 1904 boli prvezené jeho pozostatky na Olšanský cintorín v Prahe.


Charakteristika diela

Je to rozsiahla lyricko-epická báseň. Badať v nej prvky klasicizmu. Je preniknutá myšlienkami vlastenectva a slovanskej vzájomnosti. Skladá sa z Předzpevu a 5 spevov. Předzpev je najsilnejšim miestom Slávy dcéry po umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránke.Je napísaný časomerným elegickým distickom Predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou.


Charakteristika hlavných postáv

Hlavnou postavou diela je krásna Mína, dcéra bohyne Slávy. Inšpirovala ho skutočná Friderika, do ktorej bol autor zamilovaný. Bola to jeho životná lásku a prvé milostné znelky patrili jej. Kollár povýšil svoju zbožnovanú na symbol slovanskej budúcnosti.

O b s a h

Předspěv:
Autor vyjadruje minulosť a prítomnosť slovanskýhc obyvateľov na území Nemecka. Veľkú nádej vkladá do Ruska, čo vidno z dvojverší:„neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vdoruje zhoubným až dosavade časum“
Osudzuje Nemcov ako zotročovateľov, vyjadruje ľútosť nad vyhynutím Slovanov na území dnešného Nemecka, ale v závere verí v lepšiu budúcnosť Slovanov.

1.

spev – SÁLA:
Básnik sa vyznáva zo svojej lásky k Míne. Lásku k žene spája s láskou k národu. Na otázku: „Miluješ ti vlast svou více čili Mínu?“ autor porovnáva meč a šíp(ako znak boja za vlasť) s domovinou a krásou Míny. Nakoniec vyberie srdce z hrudi, rozpolí a vraví: “Jednu vlasti pulku, druhou Míne.“
V závere spevu sa básnik lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť.

2. spev – LABE, RÉN, VLTAVA:
V tomto speve básnik prechádza ponemčenými, polabskými a pobaltskými krajinami a pripomína si slávu minulosti i krivdy na Slovanou. Tu pekne vidno myšlinku slovanskej vzájomnosti. Zamýšla sa nad tým, že činy obyčajného človeka môžu byť lepšie ako veľké historické činy. Autor píše krásnu myšlienku: „Pravou vlast jen v srdci nosíme tuto nelze bítí ani krásti.“
Jeho smútok po rozchode s Mínou spája s utrpením Slovanou.

3. spev – DUNAJ:
Kollár prichádza na Slovensko. Naďalej zobrazuje utrpenie Slovanov, ale vidina zjednoteného Slovanstva ho utešuje a dáva mu silu predvídať budúcnosť Slovanov. Má víziu slávnej budúcnosti.
Opäť ospevuje svoju lásku a smútok, kedže nemôže byť s ňou. Láska k Míne sa mu zdá byť neperspektívna, a preto básnik túži stretnúť Mínu po smrti.

4.spev – LÉTHE:
Slovanské nebo – prechádza s údajne mŕtvou Mínou po slovanskom nebi, kde „ples, radost, rozkoš věkuje.“ Tu spomína veľké slovanské osobnosti, ale i tých, ktorí nam prospeli. Zároveň zatracuje nepriateľov a zradcov a chváli vlastencov: „pěklo zrádcum, nebe slávum věrným“

5. spev – ACHERON
Slovanské peklo – autor sa dostáva do pekla, kde zatracuje neprajníkov, zradcov a škotcov Slovanov (napr.jezuitia páliaci knihy, ale aj Napoleon za prepadnutie Ruska).

Zhrnutie

Autor sa snaží sa prebudiť povedomie slovanských národov, keď kričí k luďom aby sa nedrobili, ale spájali. Vyjadruje myšlienku slovanskej vzájomnosti – ktorú chce dosiahnuť pod ochranou najsilnejšieho národa slovanou - Ruska. Silnú lásku k svojej Míne pripodobnil k láske k vlasti.

Vlastný názor

Toto dielo je náročné na čítanie, pretože autor píše biblickou češtinou a aj na pochopenie, keďže autor spája lásku k Míne s láskou k vlasti. Páči sa mi Šalamúnske vyriešenie otázky, komu dá svoje srdce. Je tu krásne ukázaná, aká veľká vie byť láska muža k žene – bol verný aj napriek tomu, že mu ju nechceli dať. A páči sa mi aj pripodobenie tejto lásky k láske k vlasti. Každý by si mal uvedomiť kam patrí.