William Shakespeare Hamlet

Hamlet je vrcholom umeleckej tvorby anglického dramatika počas veľmocenskej kapitoly anglických dejín. A nie iba len Hamlet, ale aj veľké množstvo diel spomínaného Williama Shakespeara. Sú to najmä tragédie ako: Othello, Kráľ Lear, Macbeth a veľmi často sa k nim priraďuje aj veľmi často spracovaná srdcervúca dráma Rómeo a Júlia. No písal aj početné komédie ako: Veselé pani windsordovské, Večer trojkráľový a aj historické na počesť veľkých vládcov nielen v jeho rodnej krajiny ale aj v celej Európe. Jeho pomerne rozsiahla tvorba, ktorú vytváral počas svojho života sa skladá z 37 hier a z niekoľkých básnických celkov, ktorými začal svoju kariéru a z ktorých najpopulárnejších je 154 sonetov. Shakespeara nemožno stotožňovať s jeho postavami, ba ani s Hamletom, aj keď nás to pokúša. Tento umelec zobrazoval život v jeho plnosti a protirečivosti, a nie seba, preto je skrytý za svojím dielom a chce byť posudzovaný ako objektívny, nezúčastnený tvorca, ktorému ide len o životnú pravdu. Hamlet je dielo reprezentatívne i prelomové. Nachádzame v ňom takmer všetko z veľkého umenie Shakespearovho. Analýza tejto tragédie nám teda povie veľa o dramatikových kvalitách, najmä ak pri nej uplatníme v družnej jednote literárnovedné i divadelnovedné. V zmysle považujú mnohí Hamleta za tzv. tragédiu pomsty, čo nám hovoria aj Hamletové posledné slová v druhom dejstve „Ó, pomsta“, ktorá bola obľúbená za čias alžbetínskeho divadla. Hlavná postava pojednáva o jej premene zo slov na činy, čo môže aj dlhšie trvať. Hamlet je spísaný v piatich dejstvách s početnými obrazmi a výstupmi, pred ktorými je opisná situácia či postoj osôb i počas dialógov. Prológ dielo obsahuje iba len stručne, ale zato epilóg sa vydaril dlhšieho zadania spolu s ilustráciami. Dej tragédie sa odohráva v starom Dánsku, kde Hamlet je dánsky princ a neskorší nástupca trónu po svojom už zosnulého otca kráľa, na miesto ktorého panuje jeho strýko, teda kráľovi synovec. Obsadenie je obšírne s množstvom osôb od kráľov, cez námorníkov až po ducha zosnulého kráľa. Dej sa začína pozorovaním Marcellusa, Bernarda a Francisca, členovia stráže, neskôr Horatio, Hamletov verný priateľ, o polnoci na hradbách Elsinorského hradu. Ako už povedané o polnoci, keď sa im tu zjaví najprv neznámi rytier v zdroji, ktorého Horatio identifikuje ako otca princa Hamleta. Po tomto úkaze Horatio beží povedať Hamletovi, čo sa stalo a hneď sa rozhodnú, že budúcu noc prebdejú čakaním na ducha.

Medzitým sa kráľovská rodina lúči s Laertesom, Poloniusov syn, teda syn kráľovského radcu, ktorý ide na cesty a predtým vystrieháva svoju sestru Oféliu pred náklonosťou mladého princa Hamleta voči nej. Po týchto udalostiach, ktorých sa zúčastnil aj Hamlet ide na plošinu hradu, kde aj naozaj o polnoci zbadá a spozná svojho otca. Duch otca nechce pred ostatnými hovoriť a tak volá svojho syna inam. Aj keď ho jeho kamaráti držia násilím sa ich zbaví a nasleduje otca, ktorý mu vyjaví tajomstvo svojho výzoru a nepokojnosti duše. Tajomstvo spočíva v jeho smrti. Hovorí sa, že ho počas popoludňajšieho oddychu uštipol had a on zomrel. No duch vyjaví pravdu, ktorá tvrdí, že bola na ňom spáchaná vražda. Počas jeho spánku mu jeho brat vlial do uší jed a tým sa stal kráľom, no čo by nebolo dosť na trápiaceho sa duch ešte aj jeho žena po krátkom čase za neho sa vydala. Po týchto skutočnostiach musia jeho kamaráti prisahať jemu vernosť, aj keď nikomu tajomstvo ducha nevyzradil. Hamlet si uvedomí, ako mu aj duch otca povedal, že musí pomstiť jeho smrť, ale nesmie siahnuť na život matky iba na strýkov. Toto je to spomínané obdobie jeho premeny, kde sa s jedného vznešeného princa a človeka myšlienok musí stať človek rozvážneho činu. Časom začne len - tak na oko šalieť a každý si to vysvetľuje s lásky k Ofélii. Ofélia, ktorá dostala pokyny od svojho brata a príkazy, ktoré poslúcha od svojho otca sa dištancuje od princa a jeho listy dáva Poloniovi. Hamlet celkovo šalie a chodí oblečený ako žobrák, no niekedy sa zdá, že je celkom normálny. Pre jeho potešenie dáva Polonius zavolať divadlo či lepšie povedané hercov, ktorý majú skormútenú dušu, ktorá trápi aj kráľa a kráľovnú rozveseliť po tom, čo sa to nepodarilo Ofélii. Hamlet je touto myšlienkou nadšený a jeho metamorfóza sa začína dokončovať. S hercami sa dohodne na jednom predstavení, ktoré on sám napíše a ktoré má pripomenúť kráľovi a kráľovnej strašný čin, ktorého sa dopustili. Počas vystúpenia, keď sa práve hovorí o vernosti kráľa a kráľovnej i po smrti kráľa sa kráľ neovládne a rozplače. Vystúpenie sa predčasne ukončí. Nahnevaný kráľovský rod sa utiahne. Polonius sa dohaduje s kráľovnou o vyslaní kráľa do cudziny. Hamleta dá matka zavolať, pri čom je dohodnutá s Poloniom, že sa tajne zúčastní rozhovoru. Pri ceste do matkinej komnaty sa pozastaví s dýkou v ruke ponad modliaceho a svedomia si spitujúceho sa kráľa, zatiaľ sa nad ním zľutuje. Pri rozhovore s matkou ju slovami začne trýzniť, zjaví sa mu aj duch. Záves, za ktorým stojí Polonius sa zašuchoce a rozhorčený Hamlet s dýkou v ruke prebodne záves a tým aj Poloniusa. Mŕtveho Poloniusa Hamlet odvlečie a matku nechá v úžase.

Keď sa tieto okolnosti dozvie kráľ dá strážou priviesť Hamleta a nájsť mŕtveho Poloniusa. Privedenému Hamletovi vyčítajú vinu a vykazujú ho pre jeho vlastné dobro do cudziny s listom, ktorý má byť jeho záhubou. Rosencrantz a Guildenstern, jeho školský kamaráti tiež privedený pre jeho znormalizovanie ho majú sprevádzať. Spomínaný list obsahuje odkaz na toho, kto ho bude čítať, že má okamžite zavraždiť Hamleta. Hneď na ďalší deň sa vydajú na more aj s princom. Ofélia, Poloniusova dcéra sa so smrťou svojho otca nevie vysporiadať a pomätie sa. S nerozvážnosťou sa svojsky básničkami a spevom rozlúči od kráľa a kráľovnej aby sa následne utopila. Po týchto udalostiach sa domov vracia Oféliin brat Laertes, ktorý nemôže veriť vlastným ušiam. Vzbúri sa spolu s nič nevediacim ľuďom proti kráľovi vo vedomí, že on je za toto všetko zodpovedný. Kráľ mu to pre vlastné dobro vyjaví. Medzitým sa Hamlet vyslobodil s istej smrti keď sfalšoval listinu o jeho zavraždení a prepísal ju na zavraždenie jeho bývalých vtieravých spolužiakov. Šťastnou náhodou, keď ich prepadli piráti sa dostal až späť do Dánska, kde sa stretol spolu so svojim verným priateľom Horatiom. Hamlet, prezlečený za námorníka vedie rozhovor s hrobárom, ktorý kope jamu zosnulej Ofélii (, pričom nájde aj lebku dvorného šaša Yorickovi, ktorý ho tiež rozosmieval). Prichádza sprievod s telom zosnulej a Hamlet sa utiahne do kríkov, kde všetko pozoruje. Keď zbadá mŕtve telo Ofélii a Laertesa, tak sa vrhne s ním do boja. Odtrhnú ich od seba a odídu svojou cestou. Laertes a kráľ sa dohodnú na pláne, kde sa pomstia za Hamletove činy. Osric, výstredný švihák, ho má nalákať na súboj s Laertesom, v ktorom kráľ stavil na princa. Aj keď ho Horatio žiada aby sa súboja nezúčastnil on sa rozhodne pre boj o ktorom si myslí, že nemôže nič stratiť. No opak býva pravdou. Laertes si namazal hrot svojho kordu jedom, proti ktorému niet lieku. Boj sa začína a kráľ sľubuje za každé zvíťazené kolo synovcovi prípitok a do prípitku cennú perlu. Spočiatku sa Hamletovi darí a má vypiť nápoj s perlou, ktorá je v skutočnosti jed, no v nevedomosti na jeho úspech si pripíja jeho matka. Hamlet dostane zásah kordom a už má jed v sebe, no bojuje a pri boji si vymenia kordy a zasiahne aj Laertesa, ktorý klesne k zemi. Laertes vyjaví zradu s jedom a aj svoju zradu voči nemu a vrhá vinu na kráľa, neskôr umiera. Rozhorčený Hamlet bodá kráľa. Keď matka odpadne a kráľ vyjaví, že je to tiež účinkom jedu núti ho aj ten vypiť.

Hamlet zo svojich posledných výdychov káže Horatiovi vydať svedectvo o tejto strašnej tragédii a dáva súhlas s vládou nového kráľa Fortibanosa. A ako by to vytušil aj prichádza a Horatio mu všetko vysvetlí.
Teda tragédia sa končí tragicky smrťou všetkých zúčastnených osôb a pomstením vraždy otca vraždou, ktorá sa stala akoby hneď aj samovraždou. Charakteristika osôb:

Hamlet: dánsky princ, syn Gertrúdy. Je to muž myšlienky, ktorý sa pod tlakom okolností musí zmeniť na muža činu. Keďže to nie je vôbec ľahké potrebuje na to istý čas, ktorý ho stojí veľmi veľa ťažkých duševných bojov. Je verný svojim sľubom. Veľmi obetavý. Schopný odpúšťať. Vie byť citlivý a náklonný pre iné pohlavie. Literárne nadaný. Prefíkaný. Ofélia: Poloniova dcéra. Je poslušná dcéra otca, ktorá si berie jeho smrť vážne. Hlboko náklonná k iným. Zo šialenstva túžiaca po vyslobodení.
Claudius: dánsky kráľ. Krvismilný vrah brata. Nečestný. Schopný všetkého pre vlastné blaho. Prefíkaný. Bojácny o svoj život.
Gertrúda: dánska kráľovná. Neverná vlastnému manželovi po smrti. Presvedčená, že koná dobro. Oslepená vlastnými citmi.
Polonius: hlavný kráľovský radca. Vtieravý. Zvedavý. Laertes: Poloniov syn. Zaslepený hnevom a nerozvážnosťou. Uznávajúci si svoju vinu. Túžobne spätý so svojou rodinou.
Horatio: Hamletov priateľ. Priateľský. Verný v každej situácii. Diskrétny. Schopný dodržať slovo. Rosencrantz Guildenstern: bývalí Hamletovi spolužiaci. Zaslepený túžbou po bohatstve a vlastnom blahu. Odhodlaný urobiť všetko pre vtieranie sa kráľovi.
Osric: výstredný švihák. Chamtivý po majetku.
Duch Hamletovho otca: bývalý dánsky kráľ. Vždy pravdovravný. Počestný.
Marcellus Barnardo Francisco: členovia stráže. Verný priatelia. Reynaldo: Poloniov sluha.
Fortibanos: nórsky princ (a nastávajúci dánsky princ). Počestný.
Valtemand Cornelius: poslovia do Nórska.
Dvaja hrobári, Nórsky stotoník, Anglickí poslovia, šľachtici -dvorné dámy, vojaci, námorníci, posol a sprievod, štyria alebo piati herci, kňaz, šľachtic.