Victor Maria Hugo Chrám Matky Božej v Paríži
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v Besansone. Veľmi mladý začína písať svoje prvé verše. Dostáva množstvo ocenení. Odmenu dostáva aj od kráľa Ľudovíta XVIII. 27. Júna 1821 mu zomiera matka a otec sa znova žení. Na dvore Karola X. je menovaný za rytiera Čestnej légie. 29. januára 1828 mu umiera otec a v tomto istom roku sa mu narodí syn. Bol členom Francúzskej akadémie. Po revolúcii sa stal poslancom za republikánov. Po nástupe Napoleona odchádza do exilu na ostrov Jersey a po 18 rokoch sa vracia späť do vlasti. Zomiera 22. mája 1885, 1. júna má národný pohreb. Je pochovaný pod Víťazným oblúkom. Vo svojeje prvej románovej epopeje a prvej románovej dráme, ktorú začal písať 25. júla 1830 opisuje tému: romantický príbeh o zložitých životných osudoch ľudí, ktorý sú rôzne postihnutý. Počnúc Quasimodom, ktorého príroda neobdarila krásou, a preto bol aj odsudzovaný po Esmeraldu, ktorá hľadá svoju matku, svoje šťastie. Pekný a rozsiahli román, ktorý opisuje poverčivosť a netolerantnosť ľudí v 15. storočí. Obsahuje množstvo opisných ale nie veľmi zábavných pasáží, ktoré zachádzajú až príliš do podrobností. Je príkladom spôsobu života v minulých časoch a sprostredkúva nám náhľad do neho. Je spísaný v 530 hutných stránkach s väčším množstvom cudzích slov, pre ktoré sú vysvetlivky zo zadu knihy. Kniha je rozpísaná v dvoch dielach a tie sú porozdelované tiež na knihy. Každá kniha má svoje vlastné kapitoly. V prvom diele je šesť kníh, v druhom ich je päť. Na začiatku knihy sa nachádza menšia poznámka k definitívnemu vydaniu a dôvod pre napísanie tohoto diela, ktoré hovorí, že podnet je spôsobený jedným gréckym slovom, čo v preklade znamená osud a bolo nájdené vtesané do kameňa v Chráme Matky Božej. A to je aj dôvod pre meno tohoto diela a aj pre jeho vznik, keďže sa autor začal zamýšlať nad osobou, jej citmi a dôvodmi, čo toto slovo vtesalo. Ideou tohoto veľkolepého diela génia a jeho tvorivého prejavu je uprednostňovanie viery pred poľutovaním a láskou, začo bol aj cirkvou odsudzovaný a dlhší čas aj utláčaný. Obsah: Dej sa odohráva v 15.storočí, konkrétne v roku 1482 6. januára slávil parížsky ľud sviatok Troch kráľov a slávnosť bláznov. Všetci sa zišli v súdnom paláci na predstavenie mystéria. To však bolo prerušné z dôvodu príchodu kardinál so sprievodom a flámskimi vyslancami. K jednému zo sprievodu sa vyšplhal tulák menom Krivý Šalbiar - Cundrošík a začal žobrať. Ľudia sa rozosmiali a o mystérium sa už vôbec nezaujímali.
Časť vyšla na námestie, kde prišla cigánka Esmeralda s kozičkou Džali a časť išla voliť pápeža bláznov. A tak sa ľudia pretekali, kto sa krajšie zaškľabí. Víťazom sa stal zvonár Quasimodo, ktorý bol nielen škaredý, ale aj hluchý. Celý deň ho ľudia oslavovali a nosili po uliciach. Pierre Gringoire, autor mystéria bol veľmi nešťastný, že sa ľudia o jeho dielo nezaujímali. Ani domov nemohol ísť, lebo už nemal čím platiť nájomné. Nemal ani na chleba ani na nocľah, videl, ako dolieha naňho núdza zovšadiaľ a zistil, že je veľmi nevľúdna. Tak sa túlal po uliciach, mimovoľne šiel v pätách Esmeraldy. No zrazu zbadal, že ju niekto prepadol. Rozbehol sa k nej, lenže ho ktosi zrazil k zemi. Objavil sa tam kapitán Phobeus s vojakmi a oni Esmeraldu zachránili. Zatkli jedného muža, Quasimoda, lebo druhý ušiel. Keď sa Esmeralda Gringoirovi stratila, túlal sa len tak. Zablúdil do jednej ulice, kde ho prepadli tuláci a zaviedli pred svojho kráľa - Krivého Cundrošíka. Trest smrti by Gringoira neminul, keby si ho Esmeralda, ktorá medzitým prišla, nezobrala za muža, aby ho zachránila (podľa cigánskeho rítu rozbitého džbána v kráľovstve hatmatilky manželka na štyri roky). Manželstvo bolo iba formálne, lebo Esmeralda ľúbila Phobea. I naďalej predvádzala kúsky s kozičkou a Pierre sa živil siláckymi kúskami. Quasimodo bol za pokus o únos odsúdený, mal byť vystavený hodinu na pranieri. Nik sa nad ním nezľutoval, ani arcidiakon Claude Frollo, ktorému vlasnte pomáhal Quasimodo uniesť Esmeraldu a ktorý Quasimoda vychoval. Frollo prešiel nevšímavo okolo. Quasimodo, ktorý Frolla miloval, bol z toho veľmi smutný. Napokon sa nad ním zľutovala Esmeralda, dala mu napiť vody. A Quasimodo ju preto začal mať veľmi rád. Esmeralda si dohodla schôdzku s Phobeom. Phobeus to pokladal len za chvíľkovú známosť, chcel sa zasnúbiť so slečnou z bohatej rodiny. Mali sa stretnúť na moste a ísť do hotela. Frollo, ktorý bol do Esmeraldy zaľúbený, sa tiež o schôdzke dozvedel a skryl sa v izbe, kde mala byť. Keď Phobeus prisahal lásku Esmeralde, vyrútil sa z úkrytu Frollo a Phobea prebodol nožom. Esmeralda omdlela a prebrala sa až vtedy, keď bol dom plný vojakov. Esmeraldu postavili pred súd za vraždu kapitána a za čarodejníctvo. Lenže Phobeus nebol mŕtvy, pomohol mu mastičkár, znovu ozdravel a začal opäť chodiť za bohatou slečnou a na Esmeraldu dávno zabudol. Esmeralda nechcela priznať, že vraždila a že je čarodejnica, ale pri mučení všetko priznala. Odsúdili ju na trest smrti obesením. Ďen pred popravou ju prišiel navštíviť arcidiakon.
Ponúkol jej slobodu za jej oddanosť k nemu, ale Esmralda v ňom spoznala vraha a nenávidela ho tým viac. (Choď, ty obluda! Choď ty vrah! Nechaj ma zomrieť! Nech ti krv nás oboch prischne na čele ako večná škvrna .) Musela teda zomrieť. Prišiel osudný deň. Keď Esmeraldu vyviedli na popravisko a spolu s ňou i malovanú kozičku Džali. V poslednej chvíli ju zachránil Quasimodo. Zaviedol ju do Chrámu Matky Božej a tam sa o ňu staral. Arcidiakon Frollo tam znovu prišiel za ňou, ale Quasimodo ju ubránil. Arcidiakon nahovoril Gringoira, aby ju šli vyslobodiť, lebo že vraj ju idú vojaci odvliecť a obesiť. Gringoire zorganizoval tulákov a zaútočili na chrám. Quasimodo si myslel, že chcú Esmeraldu zabiť, preto sa zo všetkých síl bránil, no Gringoire s arcidiakonom zatiaľ Esmeraldu odviedli. Gringoire odišiel s kozičkou a arcidiakon si znovu vynucoval Esmeraldinu lásku. Kráčal rovno k šibenici a ukázal jej ju prstom a povedal ľadovo. Vyber si z nás dvoch. Ona ho opäť odmietla. Frollo ju odviedol k Rolandovej veži, dal ju strážiť pustovnici a šiel po vojakov. Pustovnica spoznala v Esmeralde svoju dcéru a skryla ju vo veži. Prišli vojaci a spolu s nimi aj Phoebus a pýtali sa na Esmeraldu. Pustovnica povedala, že jej ušla. Lenže Esmeralda spoznala Phobeov hlas a vystrčila sa z okienka. Phobeus odišiel, vojaci rozbúrali vežu a dcéru i s matkou vyviedli pod šibenicu. Matka sa nechcela Esmeraldy pustiť, kat ju surovo odstrčil a ona padla mŕtva na zem. Quasimodo márne hľadal v chráme Esmeraldu, zbadal iba Frolla, ako sa díva z veže na námestie. Pozrel tým smerom a uvidel. Prenikla ho nenávisť, hoci ho mal predtým rád, teraz ho neľútostne zhodil dole. Quasimodo zmizol, no o 2 roky našli jeho kostru pri Esmeraldinej kostre v pivnici, kde hádzali obesencov, autor nazval túto poslednú pasáž aj Quasimodovou svadbou.
Muž, ktorého kostra to bola, prišiel sem zomrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach. Nepozeraj do tváre dievča, hľaď na srdce. Srdce krásneho mládenca býva často ošklivé. Sú i také srdcia, čo v nich láska nekvitne. Quasimodo.
Charakteristika postáv: Quasimodo – Krivonohý (- jednu nohu mal kratšiu), hrbatý s halvou zasadenou medzi lopatkami a jednooký zvonár v Chráme Matky božej v Paríži. Od svojich 14 rokov je od hluku zvonov hluchý. Je nálezencom a adoptovaným synom arcidiakona, jeho verný pes. Quasimodo rozbitý a zle pozliepaný obor, ktorému úškľabok bol skutočnou tvárou, celá jeho osobnosť bola úškľabkom. Quasimodo, plaz, ktorého chrám sa stal postupne kolískou , hniezdom, vlasťou i celým svetom, ktorý vrástol do katedrály.
Stal sa jej neoddeliteľnou súčasťou, jej dušou, oživoval ju. Esmeralda – Svojou krásou je opak Quasimoda. Tanečnica s tamburínou, poznačená tajomným osudom, hľadajúca svoju matku. Stelesnenie ušľachtilosti, dôverčivosti, lásky a ľudskosti. Claude Frollo – Učenec, arcidiakon, alchymista, hermetik. Vykreslený ako fantóm nevľúdnosti, nespokojnosti a priepastnej rozpoltenosti, nezastavujúcej sa ani pred zločinom. Phoebus – Esmeraldin milý a vojenský kapitán. Pierre Gringoire – Básnik, Esmeraldin manžel na štyri roky. Pustovnica – Esmeraldina stratená matka.
Citát z diela: Hluchý sa oprel lakťami o zábradlie na mieste, kde stál pred chvíľou arcidiakon, a tam stál nehybne a nemo ako omráčený bleskom a díval sa na jediný predmet, ktorý ma v tej chvíli zmysel preňho na svete, a prúd sĺz mu ticho stekal z oka, z toho oka, ktoré dosiaľ vylialo iba jednu slzu. Tu Quasimodo uprel opäť svoje oko na cigánku a videl ako sa jej telo v diaľke na šibenici striasa pod bielymi šatami poslednými záchvevmi smrteľného zápasu, potom zase pozrel dolu k arcidiakonovi, ktorý ležal rozpľasnutý pod vežou a nemal ľudskú podobu, a povedal so vzlykom, vychádzajúcimi z hlbín jeho hrude: „Ach, všetko, čo som miloval!“.
|