Úvod môjho opisu by som nechcel hneď unáhliť, ale začať celkovo s autorom tohoto diela. Nech veľavážený čitateľ odpustí, ale o autorovi sa v knihe nespomína ani v najmenšom, ba samotná kniha je zameraná čiste iba na obsah, maximálne sa na začiatku nachádza skromný prológ, ale nepredbiehajme udalosti a tak som sa rozhodol, že si potrebné informácie na spresnenie a sprestrenie zaobstarám zo zdrojov dolu uvedených. Lion Feuchtwanger sa narodil roku 1884 po Kristovi a zaslúžene mu partí meno, ktoré možno nájsť vo všetkých encyklopédiách, obnoviteľ historického románu. Aby som bol konkrétnejší narodil sa 7. júla v Mníchove ako syn židovského fabrikanta, čo ho podľa môjho názoru dosť ovplyvnilo nielen jeho tvorbu, ale aj celý život. Po jeho promócii založil v Mníchove roku 1908 kultúrny časopis „Der Spiegel“ a pracoval taktiež ako kritik pre Jacobsohnovú „Schaubühne“. Roku 1914 pri vypuknutí vojny, keď sa práve nachádzal v Teunesien, utiekol do nemecka a zúčastnil sa revolúcie, ktorá sa odohrávala v rokoch 1918 až 1919. Roku 1919 sa v Mníchove stretol a zároveň aj spriatelil s Bertoldom Brechtom, s ktorým neskôr začal spolupracovať. Po hospodárskej kríze sa v roku 1923 objavil jeho román „Die häßliche Herzogin Margarete Maultasch“, ktorý tu bude čoskoro dopodrobna rozoberaný. No prerazenie v jeho kariere, na moje počudovanie, to nebol. Stalo sa tak až v roku 1925 s jeho hrou „Jud Süß“, celkom sa s ním internacionálne preslávil a zažil aj sfilmovanie, i keď vo falošnej verzii a v období tretej ríše. Ďalšej pocty sa dočkal roku 1932, keď držal prednášku v USA. Keď sa roku 1933 dozvedel o jeho vyhostení a celkového vylúčenie zároveň i jeho kníh usadil sa v Sanary-sur-Mer (južné Francúzsko). No už spomínaný osud Židov a židovského obyvateľstva ho neopustil a zostal jeho hlavnou témou. Vznikla trilógia „Wartesaaltrilogie“, ktorá pozostávala z románov „Erfolg“, „Geschwister Oppenhein“ a „Exil“, spísané v období rokov 1930 až 1940. V roku 1941 sa presťahoval do Los Angeles a žil tam až do svojej smrti 21. decembra 1958. Bol jeden z mála spisovateľov, ktorí si v zahraničí našli čitateľov. Jeho romány „Die Brüder Lautensack“ (1944), „Die Jüdin von Toledo“ (1955), ale predovšetkým „Goya oder Der arge Weg der Erkenntnis“ (1951) sa stali veľkým úspechom v USA. Na priložených papieroch možno uvidieť aj ilustráciu tohoto autora, samozrejme ak veľavážený čitateľ toto nebude pokladať za prehnané a nevkusné vkladať medzi recenziu knihy obrázky autora.