Teraz, ak ctený čitateľ dovalí, rád by som sa prešiel venovať vlastnému opisu knihy, jej prínosu a obsahu.
Rád by som začal celkom netradične a to opisom toho, na čom hádam pri knihe najmenej záleží, i keď sa to dnes stáva strohým trendom. Obal. Ako prvé pri uchmatnutí on samotný upúta a spolu s titulom vyvoláva akési napätie a zvedavosť. No nech, i keď svoje reči nerád opakujem čitateľ odpustí tento nebude medzi priloženou dokumentáciou. Prešiel by som na knihu ako takú. K jej začiatku sa nachádza strohý prológ, ktorý ani v miere nesiaha tomu, čo mal čitateľ na úvod si možnosť prečítať. No i tak je vzácny tým ponaučením, ktoré môže byť pre čitateľov šokujúce. Autor v tomto svojom diele nepoužil celkom historické fakty a ako samotný hovorí, spája tu historické a fiktívne údaje, čo si čitateľ môže dobre vysvetliť na názve jedného z hradov. Feuchtwanger sa volal a autor si ho hádam venoval a udelil mu aj špecifickú úlohu. Bez podstaty nie je ani hrad Gambáč, no nechcem si týmito odvážnymi vyjadreniami začať spor s historikmi. Ďalej by sa moja pozornosť koncentrovala na samotné spísanie diela. Čo je údivu hodný je fakt, že dielo je delené iba len na tri knihy. Žiadne kapitoly sa tu vôbec nenachádzajú a príslušný názov si čitateľ musí domyslieť sám. Myslím, že tento prvok sa autorovi vydaril celkom dobre, keďže vopred nemusí prezrádzať udalosti a tak môže vždy nanovo obrátiť dej udalostí, ako sám vyjadril v strohom prológu. Všetko, čo je možno očakávať na oddelenie deja a presunutie na iné miesto sú menšie či väčšie medzery, nanajvýš rozdiel strany pri prechode kníh a nemenovaných kapitol. No toto nie je môj jediný predsudok voči tomuto dielu. Rád by som sa vyjadril o nespokojnosti s tým faktom, že sa tu nenachádzajú žiadne údaje o rokoch a súčasných oblastiach, na ktorých sa odohrávajú deje. I keď to mohol byť autorov zámer nechať nás vo vedomí, že je to náhľad do stredoveku. Naďalej ako aj samotný čitateľ po určitej dobe spozoruje, ak nie je zaujatý históriou stredoveku, že je tu zmätujúce množstvo mien, ktoré autor dopodrobna rozoberá z hľadiska príbuzenstva, čo môže viesť k nepresnosti pri ich spisovaní. Moju ďalšiu kritiku by som venoval tomu s akou ľahkosťou autor vykreslil postavy, ktoré sa možno vôbec nenachádzali v tomto období a sú iba jeho výmyslom. No nie je to na škodu, lebo autor si bol svojej veci dobre vedomý a ich rozlíšenie od skutočných postáv prenechal len samému sebe. Prešiel by som na prílišnú koncentráciu autora na hlavnú postavu, nie že by to mne nevyhovovalo a ja by som to chcel ctenému čitateľovi nahovoriť, ale dielo by mohlo byť vo všetkej svetskej úcte k autorovi rozsiahlejšie a plnšie, čo sa týka opisov utrpenia ľudu a bojov.