No a teraz k samotnému prínosu diela.
Toto bezpochyby majestátne dielo s dobrým náhľadom do politických dianí stredoveku a života jednej vojvodkyne, i keď si čitateľ prečítal moju kritiku, je prínosom pre každého z nás. Dielo je celé venované jednej osobe a sprevádza ju od začiatku po koniec svojej politickej kariéry. Pri tom sa dobre opisuje politika aká sa vtedy robila. Aby som bol konkrétny bola to politika, nech čitateľ prepáči vymyslený názov, svadieb a úmrtí. Táto sa odohrával bez akéhokoľvek poňatia na nejaké city zúčastnených. Manželstvá slúžili na udržanie krajín, preberanie krajín, presne tak ako úmrtia, pričom pre dôležitosť udržania územia bolo dôležité mať potomkov po meči. Autor to celkom dobre a vkusne vyzobrazil na škaredej vojvodkyni. Opísal aj akým štýlom sa mohli odohrávať milenectvá ako zle sa mohli končiť, keď nastala zrada jedného zo zúčastnených. Ako boli panovníci a panovníčky pripravené potrestať takéto prehrešenie, nehovoriac o puče vo svojej krajine. Dobre je vyzobrazené aj vtedajší vlastne nijaký súd, po ktorom nasledovalo stínanie hláv a lámanie údov, keď sa nechcel odsúdený k svojmu činu priznať Celkom otvorene je tu rozpísaná odvaha panovníkov ako postupovali na udržanie svojho majetku a nebáli sa ničoho a nikoho, ba ani seberovného. Naďalej tu autor opisuje a dáva celkom dobrý náhľad aj tým menej vzdelaným a uvedomelým na rozloženie moci vo vtedajšej Európe, aby som bol konkrétny a aby nebol čitateľ ukrátený o vedomosti, zistil som si, že je to náhľad do Európy v 14. storočí roku Pána z nižšie uvedených zdrojov. Rozloženie moci, pod tým pojmom, ako autor dobe vykreslil, sa znamenalo vlastníctvo krajov, území. V našom prípade Tirolska presne opísal aké bolo dôležité pre všetky súperiace nemecké kniežatá. Konkrétnejšie na tú dobu bolo Tirolsko vstupnou bránou k rozdrobenému Rímu. Tu sa dostávame k súperiacim kniežatám, ktoré robili všetko, len aby sa krajiny medzi horami zmocnili. Nerobili sa tu žiadne prekážky v sobášoch malých detí, konkrétne 10 až 12 ročných. Boli pre nich iba akési prípojky a nebrali ich do úvahy ako ľudí ale ako tovar, ktorý kto ho vlastnil sa mohol pýšiť pred tým druhým. Moc v rukách držali tí, ktorí boli poriadne prešibaní a vedeli si všelijakými listinami a dokumentami vymámiť to čo chceli, síce nie vždy to bolo do blízkej budúcnosti ale pre svoj rod, pre svojich potomkov sa im to vždy oplatilo. Medzi takéto udalosti si vybral a vsadil vo svojom románe jedu vojvodkyňu, ktorá bola síce škaredá, ale bola kľúčom k úspechu. Nikto pri získavaní moci a území nehľadel na krásu, no nikto neuprednosťoval škaredosť. Vydávalo sa ako sa chcelo.