Priestor a čas: Nemecko (Osnabrück), Francúzsko (Paríž, Marseille), Portugalsko (Lisabon); okolo r. 1942
Idea lit. diela: Autor odsudzuje spoločnosť 20. storočia a zdôrazňuje potrebu vzájomnej pomoci a podpory, kedy môže blízka osoba človeka zachrániť pred smrťou a zúfalstvom
Téma lit. diela: Láska dvoch ľudí na pozadí druhej svetovej vojny, život emigrantov zápasiacich o svoj život deň čo deň a unikajúcich pred nacistickým režimom do Ameriky
Jazyk diela: V diele prevažujú priama reč a dialógy, resp. monológy. Dej je písaný v prvej osobe z pohľadu neznámeho emigranta, ktorému Jozef Schwarz prerozprávava svoj osud.
Charakteristika postáv:
Jozef Schwarz – nemecký emigrant, jeho pravé meno je Baumann, miloval Helenu a bol by ochotný sa za ňu aj obetovať
Helena Baumannová – manželka Jozefa, pochádzala z prohitlerovskej rodiny, ale sama nebola stúpenkyňou nacizmu, práve naopak, odporovala mu a bojovala proti nemu; čestná a bojovná a duchaprítomná žena
Georg Baumann – brat Heleny, vysokopostavený člen gestapa, dostal Jozefa do koncentračného tábora a navzájom sa nenávideli
Ruth – manželka neznámeho emigranta, s ktorým sa pokúšala utiecť do Ameriky
Anotácia diela:
Dej sa začína v lisabonskom prístave pri lodi, ktorá mala nasledujúci deň vyplávať do Ameriky. Bližšie nemenovaný emigrant stratil poslednú nádej získať pre seba a svoju ženu vízum a lístok na túto loď, keď prehral posledné peniaze v kasíne. Pri lodi ho zastaví Jozef Schwarz, ktorý mu ponúkne svoje dva lístky, pokiaľ s ním strávi nasledujúcu noc. Emigrant súhlasí a tak spoločne putujú po lisabonských lokáloch a Jozef mu celú noc vysvetľuje svoj príbeh.
Rozprávania začína v čase, keď už bol päť rokov emigrantom. Podarilo sa mu utiecť z nemeckého koncentračného tábora do Francúzska, kde od priateľa získal pas s menom Schwarz. Jedného dňa sa rozhodol, že musí opäť vidieť svoju ženu a tak sa vydal na cestu späť do Nemecka. Preplával cez hraničnú rieku a vlakom sa dostal až do Osnabrücku, kde jeho žena žila. Pomocou starého priateľa sa skontaktoval s Helenou. Tá mu najprv vyčítala, že ju nechal v Nemecku, ale postupne mu odpustila a bola rada, že sa vrátil. Jozef vedel, že v Nemecku nemôže zostať, pretože by ho Georg mohol nájsť, preto sa rozhodne vrátiť sa do Francúzska. Helena chce ísť s ním, ale tvrdí, že nielen kvôli nemu, ale aj preto, že to už v Nemecku nedokáže vydržať.
Helene sa podarí utiecť do Švajčiarska pod zámienkou, že ide navštíviť svojho lekára. Jozef sa pokúsi zase preplávať rieku, pritom ho ale prichytia. Tu ho zachráni list, ktorý mu Helena nenápadne podstrčila a v ktorom sa píše, že Jozef je poverený Georgom na tajnú úlohu. Ďalej sa spoločne bez problémov dostanú do Francúzska, kde spolu strávia niekoľko pokojných mesiacov. Georgovi sa ich síce podarí nájsť a pokúsi sa Helenu presvedčiť, aby sa vrátila do Nemecka, ale v zahraničí už nemá žiadnu moc a tak sú Jozef s Helenou v bezpečí.
Vo Francúzsku ich však zastihne vojna a pretože sú obaja nemecký emigranti, odvedú ich do oddelených táborov. V tábore strávia niekoľko nasledujúcich mesiacov, po čase sa Jozef rozhodne utiecť a nájsť Helenu. Útek sa mu podarí úplne ľahko, jednoducho oznámi strážnikom, že je prepustený a tí ho nechajú vykráčať z tábora. Helenu nájde v jednom zo ženských táborov a skontaktuje s s ňou. Istý čas sa spolu stretávajú len po nociach, kedy Helena utečie cez plot do blízkeho lesíka. Jedného dňa požiada Jozef prefekta, o ktorom vie, že už raz pomohol ženám v tábore, aby mu Helenu prepustil. Prefekt nakoniec súhlasí, Helenu vyhlási za mŕtvu a nechá ju odísť.
Teraz sa stane jediným Jozefovým cieľom získať víza do Ameriky. Cestou do Marseille strávia niekoľko dní v opustenom zámočku. Boli to ich posledné pokojné dni naplnené láskou. Jozef ale tuší, že niečo nie je v poriadku a jeho obavy sa potvrdia, keď mu lekár povie, že Helena má rakovinu a aj keď sa už podrobila operácii, nedá sa to nijako zvrátiť. Pri jednom pokuse získať v Marseille víza chytí Jozefa nemecká polícia a predá ho Georgovi. Ten Jozefa mučí a snaží sa od neho získať Heleninu adresu. Jozef mu ale zadá zlú adresu a upozorní ho, že ak ho Helena zbadá, tak mu utečie. Preto Georg vezme Jozefa so sebou, Jozef v aute vytiahne žiletku, ktorú si skrýval a Georga zabije. Vezme si jeho auto a pas a narýchlo s Helenou odídu do Portugalska.
Tu pomocou Georgovho pasu jednoducho získajú víza a kúpia si lístky na loď. Jozef cíti, že Helena neustále kladie pasívny odpor voči ich odchodu do Ameriky a že už stratila všetku nádej. Jedného dňa, deň pred odchodom, Jozef odíde nakúpiť a keď sa vráti, nájde Helenu mŕtvu a domyslí si, že spáchala samovraždu. Po Heleninej smrti sa rozhodne, že svoj príbeh musí niekomu vyrozprávať, pretože cíti, že jeho myseľ bude chcieť na všetko zabudnúť a chce, aby sa nezmenený obraz jeho ženy zachoval v cudzích spomienkach. Tu sa teda rozprávanie Jozefa Schwarza končí, emigrantovi ponúkne aj svoj pas a dve víza do Ameriky. Spoločne ešte odídu pochovať Helenino telo. Jozef sa rozhodne pridať sa do dobrovoľníckych légii a emigrant so ženou odcestujú do Ameriky. Po vojne sa emigrant ešte vráti do Európy a pokúsi sa v Osnabrücku Schwarza vypátrať, ale nenájde po ňom ani stopu.
Citáty:
„Môžem vám ich dať,“ odpovedal. „Zadarmo. Zajtra predpoludním odchádzam z Lisabonu. Mám len jednu podmienku.“ Ruky mi ovisli. Vedel som, že to nemôže byť pravda. „Akú?“ spýtal som sa. „Nerád by som bol túto noc sám.“ (s. 10)
„V zúfalstve a v nebezpečenstve sa človek naučí veriť v zázraky, inakšie by to neprežil"
