Nemali kde prespať a útočište našli na fare, kde ich prijali s otvorenou náručou. Začali ťažké chvíle. Museli stavať nový dom (obchod im našťastie požiar nezasiahol) a tak na výchovu detí neostávalo veľa času. No postupne všetko zachádzalo do starých koľají.

Väčšie deti, väčšia starosť:
Rodinka už býva v novopostavenom dome, no v novom prostredí prichádza zmena spôsobu bývania. Matka začína brať deti skôr z tej horšej stránky ako lepšej.
Opisuje ako deti chodia do školy, Elenku, ktorá rada študovala. Elenka veľmi rada chodila do školy a bola ňou doslova očarená. Medzi žiakmi vynikala a dosahovala tie najlepšie študijné výsledky. No v dome bolo oveľa tichšie a pokojnejšie, keď Elenka nebola doma. Často sa s Ivankom škriepili a on to neraz ukončil päsťou. Jemu však potom prišlo vždy sestry ľúto a potom ju pekne odprosil. Ivan bol veľmi dobrosrdečný a rozdal by aj to posledné, čo mal. Mal dobré srdce a vždy mu prišlo človeka ľúto. Rodičia sa však aj neskôr obávali aby sa mu táto dobrosrdečnosť nestala v budúcnosti osudnou. Elenka tá bola vždy tvrdohlavejšia a vedela si všetko urobiť podľa seba. Len zriedkakedy pripúšťala iný názor.
Pomaly mal prísť čas, kedy mal Ivan po prvýkrát prekročiť prah školských dverí. No jemu sa narozdiel od Elenky nechcelo učiť a čítať si šlabikár. Na začiatku sa mu vyhýbal, ako čert krížu. Neskôr však po matkiných slovách a menších trestoch sa mu predsa len zapáčil a dokonca si ho aj sám občas roztvoril a prečítal pár riadkov.
Keď sa Elenka vrátila z prázdnin v Mochovciach, prišla veľmi prechorená. V tom čase mal zároveň aj Ivan kiahne, takže obe deti boli doma a bolo im treba venovať viac času. Elenke sa za školou veľmi cnelo a keby mohla, učila by sa aj každý deň. Po určitom čase Ivanovi kiahne zmizli a bol úplne zdravý. Elenka sa však ešte dlho po ňom liečila a pomaly začala uzdravovať. Keď bol Ivan prvýkrát v škole a začínal si zvykať na školské povinnosti , bol veľmi rád, že ho mama prinútila učiť sa ešte predtým, lebo teraz už mu to išlo lepšie. Prečo? Prečo?: Celkom sa už začalo Elenke dariť po zdravotnej stránke. No po určitom čase ju choroba opäť začala moriť, a teraz už veľmi vážne. Bolo to s ňou deň čo deň horšie. Zápal prsnej blany jej prinášal veľké utrpenie, hoci si robila starosti o brata i plány do budúcnosti. Umrela 19.decembra 1884 ako deväťročná pred matkinými očami. – V celej časti zachytáva ubolená matka chorobu a smrť dcéry. DRUHÁ ČASŤ:
Jedinák: Po Elenkinej smrti bolo všetko iné. Ivan sa stal pre rodičov dvojnásobne cenný a viac sa o neho obávali.