„V dobré dni, keď vo mne vládol jas a svedomie som mal v poriadku, bolo nádherné hrať sa so sestrami, byť k nim dobrý a slušný a seba vidieť ako poriadneho a ušľachtilého chlapca. Tak to aj muselo byť, keď bol človek anjelom! Vtedy išlo o najvyššie blaho, čo sme poznali a pokladali za sladké a zázračné, byť anjelom, obklopeným jasným zvukom a vianočnou vôňou a šťastím.“

V detstve to bol dosť utiahnutý, nesmelý a bojazlivý chlapec. Bol zvyknutý chápať všetko tak, ako to vraveli dospelí v jeho okolí, prijímal ich názory a pokladal ich za správne. Svoj vlastný názor si vytváral málokedy. Bol ľahko ovplyvniteľný, najmä silnejšími osobami. Formovať ho začalo priateľstvo s Demianom. Spoznal, že má právo na svoj vlastný názor a na všetko sa môže dívať z viacerých aspektov. Demian sa stal jeho vzorom a vodcom. Emil o ňom veľmi často premýšľal, obdivoval ho a považoval za veľmi vznešeného. V puberte sa na určitý čas ich osudy rozdelili, ale v podvedomí bol Emil stále vedený Demianom, bol ovplyvňovaný jeho názormi, konaním, myslením. Počas pobytu v chlapčenskom penzióne v St. sa Emil odcudzil aj vlastnej rodine. V dospelosti sa veľmi zmenil. Najprv bol nesmelým nestranným pozorovateľom, potom však aj on patril k ľuďom, ktorí žili hýrivým životom.

„Hľa, takto som vyzeral vo svojom vnútri! Ja, ktorý som opovrhoval svetom, ja, ktorý som sa hrdil duchom a mával spoločné myšlienky s Demianom! Takto som vyzeral, ja, vyvrheľ a neslušník, opitý a špinavý, hnusný a surový, bohapusté zviera ovládané ohavnými pudmi! Takto som vyzeral ja, čo som prichádzal zo záhrady, kde bolo všetko čisté, ligotavé a vznešenonežné, ja, ktorý som mal rád Bachovu hudbu a krásne básne! S hnusom a pobúrením počujem ešte svoj vlastný smiech, opitý, neovládaný, ako hlúpo zo mňa vyráža. To som bol ja!
Je veľa ciest, na ktorých nás Boh robí osamelými a vedie nás k sebe samým. Takou cestou ma vtedy viedol. Bolo to ako zlý sen. Ponad lepkavú špinu, rozbité poháre a cynicky pretárané noci vidím seba samého, opantaného rojčivca, ako sa nepokojne a usúžene vlečiem mrzkou a nečistou cestou. Sú také sny, v ktorých na ceste za princeznou človek ostane trčať v špinavých mlákach, zadných uličkách plných smradu a odpadkov. So mnou to tak bolo. Takýmto málo jemným spôsobom mi bolo určené ostávať sám a oddeliť seba a detstvo zamknutou rajskou bránou s nemilosrdnosť vyžarujúcimi strážcami. Bol to začiatok, prebudenie z clivoty za sebou samým.“
V ťažkých chvíľach sa začal venovať kresleniu. Maľoval to, čo sa mu prisnilo. Aj tu bol veľmi ovplyvnený Demianom. Nech namaľoval čokoľvek, premýšľal o tom a vždy sa dopracoval k nemu. Preto sa rozhodol opäť s ním nadviazať kontakt.