Stretli sa na jednej spojenej hodine, kde starší žiaci písali sloh a mladší sa rozprávali o histórii.
Jedného dňa sa Demian pridal k Emilovi na ceste zo školy. Tu sa vlastne bližšie zoznámili. Demian mu povedal, že Sinclairovci majú veľmi zaujímavý dom (kedysi patril kláštoru). Zaujal ho najmä štít s krahulcom, ktorý si Emil doposiaľ vôbec nevšímal. Demian mu rozprával, čo si myslí o tom, čo ich v škole učia. Napríklad – príbeh o Kainovi a Ábelovi. Tvrdil, že nemá len ten význam, ktorý opisuje Biblia, ale aj iný – v podstate ich má veľmi veľa, pretože každý človek sa na ten príbeh môže pozerať inak. „Isteže sa môže stať, že niekto v hádke zabije svojho brata. A že sa ho potom zmocní strach a pripadá si nepatrným, aj to je možné. Ale že sa mu za zbabelosť dostane zvláštneho vyznačenia, čo ho chráni a ostatným naháňa strach, je predsa len dosť zvláštne.
Žil muž, ten mal čosi na tvári, čoho sa ostatní báli. Neopovážili sa ho dotknúť, imponoval im, on i jeho deti. Azda, alebo určite, to nebolo znamenie na čele ako poštová pečiatka, také nemilosrdné to býva v živote len zriedkakedy. Skôr to bolo niečo sotva badateľné a nezvyčajné, trocha viac ducha a smelosti v pohľade, než ako boli ľudia navyknutí. Tento muž mal moc, báli sa ho. Mal „znamenie“. Môžeme si to vysvetliť, ako chceme. A sme ochotní vždy prijať to, čo nám je pohodlné a vhodné. Pred Kainovými deťmi mali strach, lebo nosili znamenie. Teda si ho vysvetľovali nie tým, čím bolo, vyznačením, ale jeho pravým opakom. Vraveli, že muži s takým znamením sú nebezpeční, to aj boli. Odvážni a charakterní ľudia sú pre ostatných veľmi hroziví. Že tu pobiehalo pokolenie ľudí nebojácnych a nebezpečných, bolo veľmi nepríjemné a tak mu uštedrili prezývku i zlú povesť, aby sa mu pomstili a seba tak trocha odškodnili za pretrvávajúci strach.
Také staré, prestaré príbehy bývajú vždy pravdivé, ale nie sú zakaždým vykresľované a vysvetľované správne. Slovom, myslím si, že Kain bol chýrny chlapík, a len preto, že mali pred ním strach, vymysleli o ňom tento príbeh. Historka je len fámou, niečím takým, čo ľudia natárajú. I keby napokon bola pravda, že Kain a jeho deti mali na čele akési znamenie, boli iní ako väčšina ľudí.
Silnejší zabil slabšieho. Či naozaj bol jeho bratom, možno pochybovať. To nie je dôležité, napokon všetci ľudia sú si bratmi. Teda silný zabil slabého. Možno to bol hrdinský čin, možno ani nie. V každom prípade však boli ostatní slabosi odvtedy plní hrôzy, veľmi sa ponosovali a keď sa ich opýtali: „Prečo ho prosto tiež nezabijete?“, nepovedali: „Pretože sme zbabelci!“, ale vraveli: „Nemôžeme, má znamenie, Boh ho označil!“.