Čo hľadala moja zvedavosť, čo sa mi ukazovalo v snoch, v rozkoši a obave, ono veľké tajomstvo puberty, vôbec sa to nehodilo do chránenej blaženosti môjho detského pokoja. Robil som čo všetci. Viedol som podvojný život dieťaťa, ktoré dieťaťom už nie je. Moje vedomie žilo v domácom, dovolenom svete, moje vedomie popieralo nový svet vystupujúci zo šera. No popritom som žil v snoch, pudoch, želaniach podvedomia, ponad ktoré si vedomý život staval čoraz úzkostlivejšie mosty, lebo detstvo vo mne sa zrútilo. Ako takmer všetci rodičia, ani moji nepomáhali prebúdzajúcim sa životným pudom, nehovorilo sa o tom. S nevyčerpateľnou starostlivosťou mi len pomáhali pri beznádejných pokusoch popierať to skutočné a naďalej zotrvávať v detskom svete, ktorý bol čoraz neskutočnejší a klamlivejší. Neviem, či v tom rodičia vôbec niečo zmôžu, svojim nič nevyčítam. Bolo mojou vecou vyrovnať sa sám so sebou a nájsť si vlastnú cestu, čo som, ako veľa tých dobre vychovaných, robil zle.“

Emil často myslel na Demiana a na ich spoločné priateľstvo, uvažoval nad tým, čo ich vlastne spája. Opäť sa medzi nimi nadviazalo spojenie. Vrátili sa k čítaniu myšlienok. Demian to Emilovi znova vysvetľoval a opisoval a učil ho, ako ovládať niečiu myseľ, ako niekoho prinútiť robiť to, čo chceme, aby robil. Sedávali spolu v škole a veľa sa rozprávali, najmä o náboženstve. Na hodinách prípravy na konfirmáciu často diskutovali o biblických príbehoch (rovnako ako kedysi o Kainovi a Ábelovi). Demian Emila učil, že je dobré, ak má každý na všetko svoj vlastný názor, nehanbí sa zaň a dokáže ho vyjadriť. Rozpovedal mu príbeh o dvoch lotroch ukrižovaných spolu s Kristom a o svojom pohľade na Boha, vyplývajúcom z tohto príbehu.

„Prečítaj si raz ten príbeh a trocha si ho poprevaľuj na jazyku, niečo v ňom chutí mdlo. Najväčšmi úsek s dvoma lotrami. Veľkolepé, ako tri kríže stoja na kopci vedľa seba! Len tá sentimentálna historka o statočnom lotrovi! Najprv bol zločinec a napáchal ohavnosti, sám Boh vie čo všetko, a teraz je namäkko a slávi plačlivé oslavy svojho oslobodenia a pokánia! Aký zmysel má taká ľútosť tesne nad hrobom, prosím ťa? Veď je to zase len a len obyčajná farárska historka, sladkastá a nepoctivá, topiaca sa v dojatí a s nanajvýš povznášajúcim pozadím. Keby si si dnes mal jedného z dvoch lotrov vybrať za priateľa alebo si rozmyslieť, ktorému z nich dáš svoju dôveru, tak to celkom iste nebude obrátený ufňukanec. Nie, bude to ten druhý, pretože je chlapík a má charakter. Kašle na svoje obrátenie, ktoré v jeho položení môže byť len planými rečičkami.