Taký bol môj osud i moja smrť, bol to tón i rytmus môjho osudu.
Prišiel mi na um jeden z veršov, napísal som ho perom pod obraz: „Osud a myseľ sú pomenovania pre ten istý pojem“. Teraz som to pochopil.“

Emil veľa premýšľal – vďaka svojim myšlienkam pôsobil ako filozof. Stále sa venoval maľovaniu. „Pribral som sa namaľovať nový obrázok, vtáka zo štítu. Už som presne nevedel, ako vlastne vyzeral. Vedel som jedine, že ani zblízka ho nemožno rozoznať, lebo štít bol už starý a často pretieraný farbou. Vták stál či sedel na čomsi, možno na kvete, na koši či hniezde alebo na korune stromu. Nerobil som si z toho ťažkú hlavu a začal som s tým, o čom som mal zreteľnú predstavu. Z nejasného popudu začal som hneď sýtymi farbami, hlava bola na mojom výkrese zlatožltá. Podľa nálady som pracoval ďalej a o pár dní bol hotový. Teraz to bol dravec s ostrou odvážnou krahulčou hlavou. Polovicou tela trčal v tmavej zemeguli, z ktorej sa dostával von ako z obrovského vajca, v pozadí belasé nebo.“

Tento obraz Emil poslal Maxovi. Nepodpísal sa, nijako nedal vedieť, že je to od neho a poslal ho na Maxovu starú adresu. Čakal, kým mu pošle odpoveď. Raz našiel v škole na svojom mieste odkaz. Bolo na ňom napísané:

„Vták sa kľuve z vajca. Vajcom je svet. Kto sa chce narodiť, musí zboriť svet. Vták letí k bohu. Meno boha je Abraxas.“
Emil o tom premýšľal. Stále myslel na meno Abraxas. Nechápal význam tohto slova, nepoznal ho, ešte nikdy ho nepočul. Chcel sa o ňom dozvedieť niečo viac, ale nevedel ako. Potom si spomenul na Maxove slová – čo človek dosť tuho chce, to sa podarí. Začal veľmi sústredene hľadieť na učiteľa, doktora Follena – a čakal, aká bude odozva. Ochvíľu z jeho úst počul slovo „Abraxas“:

„Nesmieme si názory siekt a starovekých mystických jednôt predstavovať tak naivne, ako pôsobia z hľadiska racionalistického chápania. Starovek vôbec nepoznal vedu v našom zmysle. Zato sa v ňom zaoberali viac filozoficko-mystickými pravdami, ktoré rozvinuli veľmi vysoko. Sčasti toho vznikla mágia a zahrávanie sa, čo neraz vedie ku klamstvu i zločinu. Ale aj mágia mala svoj ušľachtilý pôvod a hlboké myšlienky. Tak aj učenie o Abraxovi, ktoré som predtým uvádzal ako príklad. Jeho meno sa spomína v súvislosti s gréckymi zaklínacími formulkami a pokladá sa zväčša za meno diabla zaklínača, akého ešte dnes majú divé národy. Zdá sa však, že Abraxas znamená oveľa viac.