Niet inej skutočnosti ako tá, čo máme v sebe.“

V škole začal Emilovu spoločnosť vyhľadávať jeden spolužiak – Knauer. Často sa s ním chcel rozprávať. Hovoril Emilovi, že je v podstate taký istý ako on. Myslel si o ňom, že je špiritista alebo teozof. Veľa hovorili aj o Abraxovi. Emil tvrdil, že človek sa môže stať nesmrteľným a môže aj čarovať. Knauer priznal, že niekedy skúša cvičenia tejto „bielej mágie“.

„Robím také cvičenia, napríklad keď chcem zaspať, alebo sa chcem koncentrovať. Pomyslím si niečo, napríklad slovo alebo meno, alebo geometrický obrazec. Myšlienkami ho potom vstrebem do seba, tak tuho, ako len viem, usilujem sa predstaviť si ho dnu vo svojej hlave, až kým necítim, že je tam. Potom si ho vmyslým do hrdla a tak ďalej, až kým sa necítim ním celý naplnený. Potom som už silný a nič ma nemôže vykoľajiť.“

Knauer žiadal Emila o radu. Nevedel si poradiť so svojimi myšlienkami, ktoré „deptali“ jeho psychiku. Neustále myslel na duchov a čary. Emilovi sa opäť začal zjavovať ten starý výjav – sen o matke a cudzej panej, ktorej črty videl veľmi zreteľne. Začal kresliť jej obraz. Tvár z tohto obrazu sa nápadne podobala na Demianovu tvár.
Znova mal tie zvláštne pocity, bol plný protikladov – bol presvedčený, že je to Abraxovým vplyvom, že v ňom prebýva.
O niekoľko dní ho niečo veľmi ťahalo von, preto si vyšiel na prechádzku. Šiel tam, kde ho oči viedli, až narazil na jednu stavbu. Zrazu tu zbadal Knauera. Podišiel bližšie a začal sa s ním rozprávať. Uvedomil si, že Knauer si chcel vziať život. Zabránil mu v tom. Potom často bývali spolu, Knauer mu nosil rôzne knihy a spisy, v ktorých hľadal svoju spásu a Emila veľmi poučovali. Tento Knauer sa neskôr z jeho cesty nebadane vytratil.
Emil trávil veľa hodín s Pistoriom pri organe alebo pred ohňom v kozube. Čítavali spolu grécky text o Abraxovi, Pistorius mu čítal časti z prekladu véd a učil ho odriekať posvätné „Om“. Emil ho začal považovať za svojho vodcu. Pistorius mu radil, bol mu útechou, stál mu nablízku, cez neho k nemu prevrával Boh. Z jeho úst sa mu vracali vlastné sny vysvetlené a objasnené a daroval mu odvahu byť sebou samým. „Každý má len jedno skutočné poslanie: dôjsť k sebe samému.“

Zo toto všetko mu bol veľmi vďačný, no postupne sa ňom voči nemu dvíhal odpor a začal cítiť, že Pistorius z neho chápe vlastne len časť. Jedného dňa sa vzbúril a povedal mu, že mu nemá hovoriť len nejakú hlúpu teóriu, ale má mu rozprávať skutočné sny, ktoré sa mu snívajú.