Láska musí mať silu dosiahnuť istotu sama v sebe. Vtedy už nebude priťahovaná, ale sama bude priťahovať. Sinclair, vaša láska je priťahovaná mnou. Keď pritiahne raz ona mňa, prídem. Nechcem dávať dary, chcem byť získaná.“
Inokedy zasa spustila inú rozprávku. Bol raz mládenec, ktorý beznádejne ľúbil. Úplne sa utiahol do seba, myslel si, že zhorí od lásky. Svet bol pre neho stratený, nevidel belasé nebo ani zelený les, potok preňho nešumel, harfa neznela, všetko zaniklo a on bol úbohý a žalostný. Jeho láska však rástla a on by bol radšej umrel či zahynul, akoby sa mal zrieknuť svojej krásnej milovanej panej. Potom pocítil, že láska v ňom všetko ostatné spálila, no zmocnela a priťahovala a priťahovala, krásna pani ju musela nasledovať, prišla, on tam stál s otvorenou náručou, aby ju privinul k sebe. Keď však stála pred ním, bola celkom premenená a on zhrozený cítil a videl, že k sebe pritiahol celý stratený svet. Stála pred ním a odovzdala sa mu, nebo a les a potok, všetko mu v nových farbách prichádzalo svieže a nádherné v ústrety, patrilo mu, prihováralo sa mu. A namiesto toho, aby získal len ženu, mal v srdci celý svet a každá hviezda na nebi v ňom zahorela a pomocou duše roztrblietala radosť. Miloval, a pritom našiel seba samého. Väčšina však miluje, aby sa pritom stratila.“

Láska k pani Eve akoby bola jediným obsahom Emilovho života. „Mával som aj sny, v ktorých sa moje spojenie s ňou uskutočňovalo novými spôsobmi podobenstiev. Bola morom, do ktorého som ústil svojím prúdom. Bola hviezdou a ja som sám ako hviezda putoval k nej, stretli sme sa, cítili sme, ako nás to k sebe priťahuje, zostali sme spolu a blažene sme sa na večné časy obiehali v zuniacich kruhoch.“

Tento sen jej vyrozprával a ona mu povedala, že ho má uskutočniť.
O niekoľko dní Emil našiel Maxa zamysleného – tak, ako pred niekoľkými rokmi. Mal o neho strach, no pani Eva ho zahriakla, že nemá byť ako malý chlapec. Pri najbližšej návšteve sa Maxa spýtal, čo mu bolo. Povedal, že v oblakoch na okamih zreteľne zazrel obraz svojho krahulca. Bol žltý a obrovský a odletel do modročierneho neba.

„Snívalo sa mi, že som vystupoval po rebríku na akýsi strom alebo vežu. Keď som bol hore, videl som horieť celý kraj, veľkú rovinu s mestami a dedinami. Nemôžem ti ešte všetko vyrozprávať, nie je mi ešte všetko jasné.“
„Vzťahuješ sen na seba?“ spýtal som sa.
„Na seba? Pravdaže. Nikomu sa nesníva niečo, čo by sa ho netýkalo. Ale vzťahuje sa nielen na mňa samého, to máš pravdu.