Človek nesmie byť ani revolucionárom, príkladom, ani mučeníkom. To si nemožno ani predstaviť…“


Franz Kromer – vzhľad nie je opísaný. Bol to drsný trinásťročný chalan z rodiny so zlou povesťou, „malý veľký lotor“. Ustavične sa chválil svojimi priestupkami. Nerobilo mu problém kradnúť, klamať ani hrešiť. Tých, ktorí nemali radi zlo, považoval za slabochov. Rád rozkazoval, šikanoval, ešte radšej vydieral. Pri vydieraní dokázal byť tvrdý a neústupný. Tváril sa, že je silný a má pevnú vôľu. V skutočnosti mal veľmi skazený a zlý (čudný a nesprávny) charakter. „Správanie mal chlapské a napodobňoval spôsoby i reč chlapov z továrne.
Pod Franzovým vedením sme museli presnoriť celý úsek a priniesť mu ukázať, čo sme našli. To si potom alebo odložil, alebo hodil do vody. Kázal nám dávať pozor na veci z olova, mosadze alebo cínu, tie si všetky odkladal, ešte aj starý hrebeň z rohoviny. V jeho spoločnosti som sa cítil veľmi stiesnene, nie preto, lebo som vedel, že by môj otec toto priateľstvo neschvaľoval, keby o ňom vedel, ale zo strachu pred samotným Franzom. Bol som rád, že ma brával so sebou a zaobchodil so mnou ako s ostatnými. On prikazoval a my sme poslúchali, akoby zo zvyku, i keď som bol s ním prvý raz.
Franz pľuval do vody a vyzeral ako chlap, cŕkal sliny cez štrbinu medzi zubami a triafal, kam sa mu zachcelo.“





Vedľajšie postavy
Alfons Beck – vzhľad nie je opísaný. Je to ešte mladý chlapec, no je najstarší z chlapčenského penziónu. Pokladajú ho za chlapca s medveďou silou. Má „pod palcom“ pánov penziónu a je hrdinom mnohých gymnaziálnych chýrov. K mladším sa správa vždy ironicky a ujkovsky. Knauer – mladý študent. Mal rád Emila, vyhľadával jeho spoločnosť. V podstate tiež veril v Abraxa, no bol z toho veľmi zmätený.
















Obsah


Dielo sa dá rozdeliť do troch častí:

1.) detstvo
2.) puberta
3.) dospelosť




Detstvo

Emil bol malý desaťročný chlapec, ktorý žil spolu s rodičmi a sestrami.
Vo svojom živote rozoznával dva svety – rodičovský (dobrý) a vonkajší (zlý). Do prvého sveta patrili rodičia a sestry, keď bol poslušný a mal čisté svedomie, zaraďoval sa sem aj sám.

„Jedným svetom bol otcovský dom, bol dokonca ešte užší, patrili doň len moji rodičia. Tento svet mi bol z väčšej časti dobre známy, znamenal matku a otca, lásku a prísnosť a vzor a školu. K tomuto svetu patril mierny lesk, jasnosť a čistota, boli mu vlastné nežné láskavé slová, umyté ruky, čisté šaty, dobré mravy. Spieval sa ranný chorál, slávili sa Vianoce.