Antigona je dielo ktoré napísal Sofokles. Sofokles napísal viac ako 123 tragédii. Sofokles bol bol najväčší grécky dramatik a autor tragédií.
Témou tejto drámy je príbeh Antigony, ktorá napriek Kreónovmu zákazu pochová svojho brata Polyneika.
V tejto hre účinkuje šesť hlavných postáv a to Antigona, Isména, Eurydika, Kreón, Haimón a Teiresias.
Antigona bola Dcéra Oidipa, zavraždeného kráľa Théb, ktorá si ctila viac božské ako ľudské zákony. Nemala strach zo smrti. Bola odvážna a sebavedomá. Jej mladšou sestrou bola Isména. Haimón bol Syn Kreóna a Eurydiky a snúbenec Antigony. Snažil sa presvedčiť otca, že nielen jeho názor je pravdivý. Eurydika bola Haimónova matka a manželka tébskeho kráľa Kreóna. Teiresias bol slepý veštec ktorého veštby sa vždy splnili
Myslím si, že cieľom tejto tragédie, keď ju Sofokles písal bolo ukázať ľuďom, že niekedy činy, ktoré nie sú v súlade so zákonmi sú správne a človek by sa nemal báť k nim hlásiť.
Príbeh sa odohráva v mýtickej dobe bohov v starovekom Grécku. Thébsky kráľ Oidipus mal 2 synov a 2 dcéry. Bratia bojovali proti sebe a vo vojne sa navzájom zabili. Nastávajúci kráľ Kreón dal pochovať iba Eteokla pretože ten Théby ochraňoval a tiež zakázal aby ktokoľvek pochoval Polyneika pretože bojoval proti Thébam. Jeho sestra Antigona ho však aj napriek zákazu chce pochovať. Antigonu pri pochovávaní chytili a priviedli Kreónovi. Ten ju dal aj napriek prosbám svojho syna Haimóna zamurovať do skaly. Keď veštec predpovedal pomstu, Kreón sa rozhodol prepustiť Antigonu. Bolo však už neskoro. Keď tam prišiel uvidel svojho syna mŕtveho ležať pri obesenej Antigone. Jeho žena sa od žiaľu za svojim synom zabila a tak Kreón pochopil čo spôsobil.
Dielo Antigona bolo pre mňa veľmi zaujímavým čítaním. Myšlienky diela sú odkazom aj pre dnešný svet a ukazuje, že žiaden zákon nie je lepší ako zákon ľudskosti a žiadny mocný vládca sveta nie je neomylný. Myslím si, že hra mohla skončiť aj trocha optimistickejšie. Zaujalo ma aj, ako túto tragédiu vedel Sofokles tak tragicky napísať, keďže na začiatku bolo 6 hlavných postáv a na konci ostali už len 3 postavy. Taktiež ukazuje na nesprávny, diktátorský spôsob vedenia krajiny, keď sa ľudia boja povedať svoj vlastný názor, lebo sa to môže obrátiť proti nim. Myslím, že Antigona sa zachovala úctivo k svojmu zosnulému bratovi i keď vedela, že keď to spraví, čaká ju istá smrť. Kreón nemusel byť až taký krutý. V tomto diele pykajú postavy za skutky ktoré spáchali proti ľudským zákonom, aj keď sa riadili svojim srdcom. Preto si myslím, že je dobré rešpektovať ľudské zákony, ale aj napriek tomu sa riadiť svojim srdcom.
Keď sa Antigona chystala pochovať brata jej sestra Isména sa jej v tom snažila zabrániť: „Ak je to nemožné, aj pokus o to je zbytočný.“ (Isména, 10 strana). Kreón chcel aby antigona ustúpila: „Veď aj tvrdá oceľ skrehne, keď sa rozžeraví na ohni, a potom praská.“ (Kreón, 24 strana) ale nestalo sa tak. V dialógu s Kreónom Antigona spomenula že pred smrťou nie je rozdielu medzi ľuďmi a Kreón jej na to odvetil: „Vždy je rozdiel medzi dobrým a zlým“ (Kreón, 26 strana). Keď Kreoń prosil o smrť náčelník mu odpovedal: „O nič nepros, lebo každý človek má svoj osud, ktorému sa nevyhne.“ (Náčelník zboru, 55 strana).
