Videla len to, že odkedy je vydatá za Aladára, žije ešte biednejšie, ako ked bola sama so starou Kopányčkou, jej mamou. A naivne si myslela, že s Viktorom by sa jej žilo lepšie. No Viktor, ten vedel pravdu. Vedel, že karta pri ňom nestojí a prehráva. A preto si stále požičiava od kamarátov. Už má zmenky na niekolko tisíc a karta mu stále nežičí. Vyhrá par korún a prehrá desaťkrát toľko už niekoľkokrát poslal Elenu domov, nech požičia od rodičov. Však oni vrátia.
Raz ju tiež tak vypravil. Veľmi neštastná šla domov, ba aj sa bala povedať, čo tak náhle prišla. Videla, ako sa jej mama trápi a spýtala sa čo sa deje. Či nie sú chorí, alebo či im niečo nepochybí. Mať sa jej s plačom vysťažovala, že sa im otec rozpil, že nie je dňa, kedy by neprišiel domov opitý. O nič sa vraj nestará, aj obchod pomaly viazne. Tu si Elena po dlhom čase spomenula aj na Janka. Ked sa na druhý deň vrátila domov k mužovi a deťom, aj sa mu bála vyjaviť pravdu, že peniaze nepýtala. Nakoniec sám napísal svokrovi, nech mu pošle peniaze.
Kopánička Aladárová svokra mala meniny. Zišla sa tam blízka rodina, ale Elena neprišla,bola chorá. Rozprávalo sa tam o všeličom. A nakoniec, ako zlatý kliniec programu Aladárovi znovu pripomenuli, že musí domov, do Rovesného a ako podškôldozorca isť do školy a splniť si svoje vlastenecké povinnosti. Isť za učitelom Poničanom a skontrolovať, či deti v škole vyučuje po maďarsky. Nakoniec sa tam predsa vybral. Nebolo mu to síce po vôli, ved Poničana poznal od detstva, ale ked chcel postúpiť na hlavného stoličného škôldozorcu, musel sa premôcť a isť.
Keď prišiel za učitelom do školy, deti mali prave prestávku a učiteľ bol zatial doma povedať svojej žene, čo sa mu pred chvíľou prihodilo. Ako sa pýtal jednej žiačky na úlohu a ako mu nevedela odpovedať, lebo to bolo po madarsky, a ked sa to doma učila, a jej otec videl ako sa s tým trápi, hodil jej madarskú čítanku do ohňa. Práve keď to svojej žene dorozprával, pribehol k ním jeden Poničanov žiak a volal učiteľa do školy, vraj ho tam čaká nejaký pan. „To je určite škôldozorca“, povedal žene a ponáhlal sa späť do školy. A mal pravdu, v škole už čakal síce nie škôldozorca, ale podškôldozorca, teda Aladár.
Ten bez väčších okolkov hneď požiadal učiteľa, aby mu ukázal učebné plány. Potom sa detí začal vypytovať, čo vedia povedať po maďarsky. Deti celkom pekne odpovedali, no Aladár aj tak nespokojne pokyvoval hlavou.