-lyrická poéma/oslavná skladba (1943)
-je vyvrcholením básnickej tvorby J. Kostru v I. vývinovej fáze(do r.1948)-je to ľúbostné vyznanie básnika žene
-v II. významovom pláne je to vyznanie , kt. je oslavou ženstva ako životodarného princípu
-autor touto skladbou vzdáva hold ženám a ženskej kráse (táto ľúbostná báseň je chválospevom na ženu ).
-autor je uchvátený fyzickou krásou ženy ,žena je ako opora, istota ( prirovnáva ju ku pilierom katedrál).
-niekedy je žena vyzývavá, spôsobuje ,že niekto je nešťastný ( napr. rozchod- niekto ním stratí a niekto získa).
-meno EVA skrýva v sebe symboliku ,bola to prvá žena ,preto sa dá chápať ako symbol života a udržiavateľka ľud. rodu.
-autor opisuje ženu ako nositeľku života, ako základ všetkého, existencie, vníma ju ako zvodnú i zbožnú zároveň
-lásku ženy prirovnáva k dvojsečnej zbrani, lebo dokáže raniť, mnohí muži už spáchali kvôli žene samovraždu
-niektorí muži ostávajú po stretnutí so ženou zatrpknutí, iní odišli , aby navždy zabudli.
- žena vzbudzuje v mužovi telesné túžby a hoci je nevinná , dokáže byť veľmi nebezpečná
- Všetky ženy sú rovnaké a predsa je každá iná ,hoci muž stretne v živote veľa žien , skutočná láska je len k jednej.
- v tejto básni sa už Kostrov Eros stretáva s Etosom , čo je v súlade s jeho celkovým pohľadom na svet cez
„skielka’’ morálnych kategórii (i keď jeho vzťah k žene bol v Hniezdach prevažne senzualistický, vyslovil tu túžbu „stúliť sa do seba a rozplynúť sa v žene’’.)
Básnik hľadá v časoch vojny a utrpenia niečo, čo by ho potešilo- nachádza to v žene ,vidí jej mladosť a krásu , vidí v nej ženu- matku a trpiteľku ,ktorá stráca svoje deti vo vojne, ale taktiež vyzdvihovateľku ženského princípu, ktorý sa javí mimoriadne cenný najmä vo vojnových časoch: ,,Žena tá krehučká je smrti nepriateľ! ’’ . Je to oslava žien a materstva.
Spolu so Smrekovou básnickou skladbou Básnik a žena ,patrí Ave Eva medzi najkrajšie diela novodobej slovenskej ľúbostnej lyriky.

Charakteristické znaky zbierky:

-zložená je z tridsiatich deviatich osemveršových strof , pričom každá z nich predstavuje relatívne samostatný významový celok
-rým podľa schémy AABB
-dodržiava melodickosť verša
-zmyslový lyrizmus skladby prechádza do básnickej reflexie (zmysly prechádzajú do úvahy).

Umelecké prostriedky(estetický rozbor):

Hlavný obraz/symbol- ŽENA ( v mnohých významoch)- ako symbol večnosti života
-MATKA- opora pre iných
-MILENKA- môže mužov privádzať do šialenstva, trýzne,
ale poskytuje i rozkoš a slasť
-schopná rozsievať dobro i zlo
-ako jediná pevná istota v čase a priestore(trvalá hodnota),preto patrí jeho cézarský pozdrav výlučne žene
- využívanie obrazov (rôzne podoby a významy ženstva, lásky...)
- využíva EPITETÁ ( slepý muzikant, smrtonosný ryk, prísny prúd života, ružový ker, trpký list )
- využívanie večných METAFOR krásy i zhuby, na báze ktorých sa tu fixuje básnikov obraz sveta ,videný cez predstavu ženy
- metaforu autor poníma ako prostriedok transfigurácie javu celkom podľa apollinairovsko- nezvalovských predstáv , v tejto básni napr. : Hej, žena vlna je a „ kolá poháňa
na mlyne poznania, na mlyne poznania ’’.
- využíva EPIZEUXU : „ Stratíš ju, stratíš ju. Navždycky, navždycky ’’.
- využíva ANAFORU : „ Ste krásna, kráľovná.(Lež aké chúďatko.)
Ste krásna, krásna, ach... Hoc do srdca mi vniká ’’...
-využíva PROROVNANIE : Chlap i keď splesnivie ako kôl v starom plote,....

.......blízka i ďaleká jak spievajúci jarok,
ďaleká, ako je studnica v oáze ,
blízučká, ako je na tomto obraze
-využíva i REČNÍCKE ZVOLANIE : „ Ó, žena naproti, ó, žena snov a diaľok ! ’’
-začiatočný zmyslový lyrizmus skladby prechádza do roviny básnickej reflexie: ,, žeravá predstava ženy ’’ sa pretvára na všeobecnejšiu ,menej konkrétnu. Stáva sa ,, prúdom života ’’, ,, smrti nepriateľom ’’ , ,,štítom krásy víťaznej’’, čiže mení sa na mýtus ženstva ako veľký stimul pre život.
- autor využíva príznakové jazykové prostriedky s nádychom expresívnosti (výrazovosti),či už s kladným alebo záporným zafarbením, no vyskytujú sa aj hovorové slová ( blábolí , navždycky ), odborné slová (gordický uzol), no i zdrobneniny(svetielko, človiečik , lupienok ,krehučká ).

Ideový rozbor :

1.strofa: 2.-3.verš- Darkyňa života- žena , priviedla na svet človeka- hriešnika ,ktorý jej ďakuje za tento dar
4. verš- Ženy sú oporou, sú vysoké, štíhle, siahajúce až k nebesiam
5.verš- básnik vyjadruje plodnosť ženy / schopnosť darovať život dieťaťu
6.-8. verš- nadvláda žien nad mužmi , žena dokáže muža oslepiť až sa mužské plemä vrhá do prachu a následne sa povznáša od poblúznenia.
2.strofa: 1.-4. verš – Básnik vyjadruje čo dokáže s mužom urobiť žena, že dokáže priniesť slasť i bolesť, nejeden muž si siahlo kvôli žene na život , mnohí by sa chceli vrátiť a zažiť ten pocit ešte raz
5.-8. verš- žena dokáže byť pre muža inšpiráciou, no i príčinou žiaľu
3.strofa : Krása ženy je príčinou mužského utrpenia , krása ženy dokáže mužom spôsobovať bolesť
7.strofa : Zbližovanie dvoch ľudí, spojenie v jedno a spoločné prežívanie dobrého i zlého
9.strofa : Básnik vyjadruje túžby, predstavy, sny muža o žene erotického charakteru
10.-11. strofa : Autor píše o dvorení muža žene, o lichotení, ktoré žena s radosťou a rozčarovaním počúva, až kým úplne nepodľahne –nezamiluje sa a vtedy prichádza sklamanie, žena je ranená, muž ju odmieta
13. strofa : Autor píše o starnutí ženy, o tom, ako každý bôľ na nej zanecháva stopy, o tom ako odchová dieťa svoje a to sa postupom času púšťa na vlastné chodníky, na druhej strane autor vzdáva hold žene, pretože nikdy nebude škaredá ,jej krásu navždy chráni to, že dokázala dať život ...
15.strofa : Opis muža a v závere i ženy ako dvoch odlišných a pritom tak podobných bytostí
17.strofa : Obraz ženy ako darkyne života, ako tej ktorá neustále obnovuje kolobeh života, ako ochrankyne svojich detí pred všetkým zlým aj smrťou...
19.strofa : Tajomstvo darovania života , vďaka ktorému žena nikdy nemizne ,nerozplýva sa z tohto sveta, ale ostáva tu kus z nej, ktorý zanecháva v jej deťoch.
20. strofa : Autor vyjadruje rozčarovanie muža nad schopnosťou ženy nosiť dieťa v sebe a darovať mu život
21. strofa : Žena strane, slabne , vytráca sa z nej život, je dojatá plače .Trasľavé svetielko zobrazuje zvyšky života. ktorý sa pomaly chýli ku koncu .
36. strofa : obraz ženy
38.strofa : Autor ponúka záverečný obraz neutíchajúceho kolobehu života