Čím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola iba samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohý by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohý preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť. Pár najbližších, ale tí ešte s trpkou príchuťou pochybností a mrchavých spomienok. A preklína ťa vôbec niekto? Nevyjadrujú sa v týchto dňoch aj tí, ktorým si osobne ublížil, že to ani nebola tvoja chyba? Vyše dvadsať rokov si štval, ničil vzdelaného, slušného človeka. Prišiel si dnes vypiť na tvoju pamiatku a myslel to vážne. Nie smútok. Nie nenávisť. Ale neúčasť, ľahostajnosť, ty mŕtvy, ľahostajnosť ťa bude sprevádzať na tvojej zajtrajšej poslednej ceste do zabudnutia. Tvrdí, že moc je veľmi silný omamný prostriedok, droga, ktorá po čase zlomí takmer každý charakter. Slabší charakter zlomí rýchlejšie, silný až po dlhšom čase. Poukazuje na to, že moc podobne ako droga sa po čase stane cieľom celého bytia a snaženia človeka, ktorý je s ňou spätý. Zhromažďuje jej stále viac a viac, má o ňu strach, bojí sa, že by o ňu mal prísť. Mňačko upozorňuje, že na moc treba byť pripravený, pretože ak sa niekto stane zrazu mocným nevie čo s ňou. Nevie ako ju použiť, môže napáchať viac zla ako dobra. Ľudia, ktorí sú pri moci robia chyby. Nikdy však nepripustia, že chybu mohli urobiť oni, vždy sú na vine tí druhí. Je len samozrejmé, že v každom prípade boli na vine tí druhí. Tak sa časom v jeho myslení stal celý národ bezhlavou a beztvarou masou, ktorú treba viesť za ručičku, viesť, strážiť, trestať, ktorej nehodno dôverovať, ktorá robí všetko napriek, a to jemu napriek, ktorá mu závidí a chce ho znemožniť. V posledných rokoch už nedôveroval nikomu, všetci ho zradili, opustili, oklamali, podviedli, na nikoho sa nemohol spoľahnúť. Postupne sa od takýchto ľudí odvracajú všetci. Pre moc a peniaze sú ľudia schopní robiť čokoľvek, nechajú sa podplácať, dajú si hovoriť aký sú geniálny, utápajú sa vo vlastnej dokonalosti. Charakteristika moci by sa dala zhrnúť vetou: Moc ničí, a absolútna moc ničí absolútne. Kompozícia a štýl:

Dielo „Ako chutí moc“ je román skladajúci sa z osemnástich kapitol. Takmer každá kapitola sa začína v prítomnosti a postupne cez Frankove spomienky prechádza do minulosti. Minulosť je zobrazená formou rôznych epizód. Dej románu je ohraničený udalosťou (trojdňový pohrebom), preto metóda, ktorou je román písaný sa nazýva rámcové rozprávanie. Štýl, ktorým je dielo napísané je beletristický. Román je politický pamflet – sám autor ho tak nazval. Román má aj historickú hodnotu, pretože pomerne presne podáva udalosti tej doby.