Keďže Frank je novinár, môže symbolizovať autora, ktorý bol tiež novinár, dá sa dielo nazvať aj ako alegorické. Keď Frank symbolizuje autora, čiže postavu tej doby, mŕtvy štátnik tiež môže symbolizovať akéhokoľvek politika onej doby. Tým, že štátnik nemá žiadne meno je možné, že ho autor použil ako symbol mocou zruinovanej osobnosti. Naturalistický jazyk je príznačný pre väčšinu Mňačkových diel. Nebráni sa používaniu vulgarizmov, čím dosahuje efekt reálnosti, pretože postavy rozprávajú ako by sa dalo očakávať od ľudí ich postavenia a vzdelania. ...počul tlmenú veliteľovu nadávku: zhasni ty hovädo. „Jebú?“ opýtal sa ranený znovu, zbytočne. „Áno.“ „Jebem mu boha! Jebem mu boha!“ uľavil si ranený... Diele sa nájde málo dialógov a opisov, zato je ich tam mnoho prerozprávaných taktiež veľa Frankových úvah, čiže vnútorných monológov. Z básnických prostriedkov sa v románe nachádza veľa rečníckych otázok, ktoré vyslovuje predovšetkým Frank vo svojich úvahách nad životom. Dielu by sa dal prideliť aj prívlastok psychologické, pretože celkom dobre vystihuje premenu osobnosti spôsobenú mocou. Citáty:
1. Kravata, je pravdaže, nevyhnutná pri jeho povolaní, ktoré už dávno znenávidel. Keď si ju viaže pociťuje dokonalú nepotrebnosť svojej existencie. Najlepšie sa cíti v hrubej farebnej košeli a v ošúchanej semišovej bunde.
2. A medzitým ten, čo tu leží mŕtvy, si časom vybudoval povesť najlepšie oblečeného muža v krajine. Iste prestál každé ráno dlhý čas pred zrkadlom, kaď si viazal uzol, kravata sa mu stala symbolom úspechu, fetišom vzostupu, umocnením šarmu – a pre Franka, ktorý ho tak dobre poznal, dôkazom narastajúcej márnivosti.
3. ...mňa ľudia nikdy a nikde neberú na vedomie, akosi patrím k tomu, tisícom som sa už toľko ráz mihol pred očami, ale keby sa niekto kohokoľvek z nich opýtal ako vyzerám, asi by sa len v pomykove zarazil. Ja nie som človek s tvárou, moja tvár, to je tá vec, visiaca na mojom bruchu, šošovka veľkého objektívu Hasselbladu, to som ja.. . 4. Bol som výrobcom, veľkovýrobcom verejných tvárí, retušérom, dodávateľom, popularizátorom tvárí, súčasťou súkolia, ktoré vytváralo verejné legendy o pomyselnej veľkosti malých, o význame bezvýznamných, o kráse mrzkých.
5. Frank bez aparátu je niktošom, len aparát mu prepožičiava akú-takú dôstojnosť. Keď ho zdravia, tak zdravia objektív, ich úsmevy a slová uznania platia objektívu, šošovke, nie jemu, pred ňou sú ochotní robiť smiešne dôstojné pózy, usmievať sa, keď im je do plaču...
6. väčšiu radosť mal z vyfotografovanej srny či rybárika na konári vŕby ako zo svojej podoby na snímke.