Prestal ho navštevovať aj vo vile na námestí. Necítil sa v Margitinej prítomnosti dobre. Nechcel byť štatistom v komédii, ktorá sa mu pred očami rozvíjala. Margita nebola hocikto, bol im za svedka na sobáši, čože, to nič , ale boli tu staršie a tuhé putá. 9. frank, keď tam mladík stál , vyšiel zo svojho úkrytu, zameral na neho objektív – a pomaly nechal ovisnúť aparát bez cvaknutia. „ Som sentimentálny blbec... “ – vynadal si, „ taká snímka .. .“ Nesporne by bola taká snímka obohatením Frankovej tajnej zbierky, ale nemohol to urobiť. 10. Frank si rád vypil, ale nie vždy a s každým, sedieť pri najlepšom koňaku a nemať si pritom čo povedať , to je najväčšia otrava. 11. Dobre, to vedel Frank pochopiť. Ale ako on sám k tomu príde? Ale vedel, pravdaže aj to, pridlho sa motal medzi pozlátenými, hoci vždy sedával len na krajíčku stola, čosi z tej pozlátky sa obtrelo aj na neho. Bol to krutý, ale oprávnený odsudok. Vydedili ho. Aj jeho vydedili, nielen niekdajšieho veliteľa. Frank sa prichytil ako si nahlas šepká. Šepkal si nad obrázkom: vrana s pozlátenými nohami.. k svojim sa vrátiť nemôže. A medzi pávmi je a ostane vranou.. . 12. Darmo si nahováral, že ten mŕtvy bol niktoš, s ktorým sa netreba zaoberať, že ho prezrel už dávno a už dávno zatratil, že je mu celkom ľahostajný, že sa dožil konca, aký si zaslúžil. Rozumom to uznával, ale človek sa neskladá len z rozumu, človek sa okrem iného skladá aj zo svojej minulosti a Frankova minulosť bola neodmysliteľná od toho mŕtveho, prežili spolu priveľa, nemalo by nijaký význam popierať to.. 13. Vždy ťa niekto poslúchal, od školskej lavice to tak bolo. Býval som tvojím dlhoročným tieňom, satelitom, držal som sa ťa, vyhľadával, strážil si ťa, a tebe to robilo dobre, veď ani Frank nebýval hocijaký, mal svoju silu, cenu a svoju hrdosť, ale podľahol tvojmu šarmu poddal sa tvojej autorite, bývali ste rovnaký, ale ty si bol vždy prvý, medzi nami dvoma bolo celkom samozrejmé, že ty si a zostaneš vždy prvý.
Mŕtvy muž:
1. A medzitým ten, čo tu leží mŕtvy, si časom vybudoval povesť najlepšie oblečeného muža v krajine. Iste prestál každé ráno dlhý čas pred zrkadlom, kaď si viazal uzol, kravata sa mu stala symbolom úspechu, fetišom vzostupu, umocnením šarmu – a pre Franka, ktorý ho tak dobre poznal, dôkazom narastajúcej márnivosti.
2. Napokon ku koncu sa ten mŕtvy začal Franka báť. Možno vycítil, že Frank o ňom priveľa vie, a uvedomoval si, ako sa to skončilo s tými, o ktorých on priveľa vedel. Ale vtedy sa už bál všetkého a všetkých. Vtedy sa už bál tieňov.