Môže umrieť na čokoľvek, to je jeho súkromná vec, ale verejne nesmie.
2. Keď nemal zameraný objektív nemusel sa nikto pred ním pretvarovať, je to zvláštne, ako ľudia, vtedy takí opatrní na každé slovo, hovorili pred šoférmi a fotografmi bez zábran o všetkom, Frank bol svedkom ich malicherných sporov, ich smiešnych bojov o korytá, ich výbuchov zlosti, intríg, klebiet, ich lakomstva, ich druhej tváre.
3. Novinár, s ktorým bol Frank vtedy v meste na Neve, ten rozhovor opísal. Pravdaže, vyškrtli mu to. O tom, aký bol Lenin, predsa nebude rozhodovať nejaký senilný kontreadmirál! Cenzori vedia, aký má byť! A ty, súdruh, nepokúšaj sa tu takým perfídnym spôsobom znižovať veľkosť revolúcie!
4. Je neuveriteľné, ako sa za podobných historických situácií opakujú tie isté chyby. Od čias lovcov mamutov. Človek je ešte vždy vo svojej podstate lovcom mamutov. Tých už dávno niet, ale človek ešte vždy chce uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto jeho prapodstatu maskovali.
5. Každý je nepriateľ.. každý je potenciálnym zradcom. Človek je od prírody zlá, predajná kreatúra. Vašou povinnosťou je prichytiť ho pri čine. Neverte nikomu. Neverte priateľom, neverte bratovi, neverte vlastnej žene. Sami skúmajte každú svoju myšlienku, každý svoj čin. Pochybnosť, zakolísanie sa v našich podmienkach už rovná zrade!
6. Žranica sa začala pečenými pstruhmi. Frank sa čudoval. Bol čas hájenia, stanovili ho prísne zákony. Ale zákony zrejme neplatili vždy, všade a pre každého. Najmä nie pre tých, ktorý ich sami vymysleli a odhlasovali.
7. Dopisoval si s dávnym priateľom, ktorý emigroval do Izraela. V listoch ho otvorene informoval o všetkom, čo sa u nás robí. Ak ste ho poznali, vite, že vedel byť veľmi ironický. Naivne sa domnieval, že u nás existuje čosi ako listové tajomstvo. Pravdaže, jeho listy zachytili, okopírovali, myslím, že to robili s celou korešpondenciou, ktorá prichádzala alebo odchádzala do tej krajiny. Pred súdom isté vety vytrhnúté zo súvislostí mohli naozaj zle pôsobiť. A nemohol poprieť, že ich napísal. Márne sa bránil, že v úplnom texte mali celkom iný zmysel. Vždy ho zahriakli. Písali ste? Napísali ste to? Priznávate sa? To stačí.
8. Ty si si zvolil svoju cestu. Krutú cestu. Možno najkrutejšiu. Cestu ohromného vypätia – do ničoty. A bdejúci má len jedinú odpoveď, neuspokojivú: MOC KOROMPUJE.
9. Napokon, o mŕtveho vôbec nejde, keď ide o autoritu kresla, v ktorom sedel. O autoritu funkcie. Kreslo je mŕtve, nech žije kreslo! O kresle len dobre!
10.