Býval som tvojím dlhoročným tieňom, satelitom, držal som sa ťa, vyhľadával, strážil si ťa, a tebe to robilo dobre, veď ani Frank nebýval hocijaký, mal svoju silu, cenu a svoju hrdosť, ale podľahol tvojmu šarmu poddal sa tvojej autorite, bývali ste rovnaký, ale ty si bol vždy prvý, medzi nami dvoma bolo celkom samozrejmé, že ty si a zostaneš vždy prvý. Frank mal záľubu vo fotení druhej tváre slávnych. Mal doma bohatú zbierku fotografií, ktoré keby niekto našiel, Frank by už z väzenia nevyšiel. Zo začiatku sa bál fotiť prominentov v nepripravených pózach , no veľmi rýchlo zistil, že na neho nik nedáva pozor a môže fotiť kedy chce a koho chce. Zistila to len jedna osoba – vdova. Týmto činom urobila na Franka veľký dojem. Dovtedy ju považoval len za bezduchý kus nádherného mäsa, ktorý niekto dosadil, aby zruinoval jeho priateľa. Potom ako sa dozvedel , že to vedela si uňho vybudovala väčší rešpekt a páčila sa mu ešte viac. Frank mal ženu, no nemal ju ani spolovice tak rád, ako svoju prvú lásku Margitu. Napriek tomu v jej náručí našiel porozumenie a pokoj. Nedokázal jej povedať, že ju má rád. Nevedel čo je dôležitejšie, či milovať a byť milovaný na krátky čas, alebo žiť v priateľstve a pochopení po celý život. Postupne ako mŕtvy začal stúpať, Frank začal cítiť, že sa v ich vzťahu niečo zmenilo. Cítil, že mŕtvy k nemu nie je úprimný, preto sa s ním prestal stýkať, čím navonok prejavoval svoj nesúhlas s tým, čo štátnik robí. Frankovi neimponovala jeho zmena, obviňoval z nej jeho druhú ženu ( vdovu ). Frank si rád pozeral svoju tajnú zbierku, pri nej spomínal na staré časy. On chcel zostať medzi svojimi priateľmi z odboja, no tí ho medzi seba neprijali. Potom si uvedomil, že bo príliš dlho medzi slávnymi, aby sa mohol vrátiť medzi obyčajných ľudí – svojich dávnych priateľov. Dobre, to vedel Frank pochopiť. Ale ako on sám k tomu príde? Ale vedel, pravdaže aj to, pridlho sa motal medzi pozlátenými, hoci vždy sedával len na krajíčku stola, čosi z tej pozlátky sa obtrelo aj na neho. Bol to krutý, ale oprávnený odsudok. Vydedili ho. Aj jeho vydedili, nielen niekdajšieho veliteľa. Frank sa prichytil ako si nahlas šepká. Šepkal si nad obrázkom: vrana s pozlátenými nohami.. k svojim sa vrátiť nemôže. A medzi pávmi je a ostane vranou.. . Frank obviňoval štátnika z toho, že všetkých svojich priateľov od seba odohnal a že ani on nebol jeho priateľ , chcel na neho zabudnúť. Lenže vo svojom vnútri prechovával city, ktoré vychádzajú zo srdca a nie z rozumu a tým sa nedá rozkázať. Darmo si nahováral, že ten mŕtvy bol niktoš, s ktorým sa netreba zaoberať, že ho prezrel už dávno a už dávno zatratil, že je mu celkom ľahostajný, že sa dožil konca, aký si zaslúžil.