Vo dne v noci bol v činnosti, cestoval po kraji, nečakane sa zjavoval tam, kde horelo, kde bolo treba vymiesť zaprášené kúty. Agitoval, presviedčal, prosil, hrozil, kričal, zatváral a neveľmi ho zaujímalo, či vždy právom, mal plnú moc, mal dosť odvahy na rozhodnutie a dosť energie pre čin, tak zatváral, krajský Herkules s nadľudskou úlohou vyčistil tisíc Augiášových chlievov. Počas pôsobenia v kraji bol s Frankom ešte lepší priateľ ako býval. Radil sa s ním ako ďalej Frank odobroval, alebo oponoval jeho činom. Boli s Frankom intímnymi , dlhoročnými priateľmi, vídali sa radi, a hoci to nebolo celkom podľa predpisu a poriadku, zasväcoval Franka do všetkých svojich starostí, radil sa s ním o akciách, ktoré chystal, Frank sa stal jeho dôverníkom , neoficiálnym poradcom , jeho čiernym i bielym svedomím. Postupne ako začal stúpať na spoločenskom rebríčku sa ich vzťah s Frankom menil – odcudzovali sa. Mŕtvy sa náhle z ničoho nič ocitol na najvyššom poste v kraji. To Frank považoval za okamih jeho života kedy sa zmenil. Velikáni padli, už mu nijaký kmeň nezacláňal slnko. Týčil sa nad okolím, sám velikán. Velikánov podťal. to znamená, že velikánov možno podťať. Aj jeho, velikána možno podťať. Tam kdesi sa musí začínať jeho zlom, premena jeho osobnosti. Mŕtvy začal byť pyšný, začal sa báť. Bál sa o svoju moc, preto pre seba uzurpoval stále väčšiu právomoc. Bál si sa. Bál si sa stále väčšmi. Bál si sa Galoviča, a napokon si sa bál všetkého a všetkých. .. Myslel si si, že viac moci v rukách - väčšia istota ? Preto si sústreďoval vo svojich rukách stále väčšiu moc, preto si neraz málo dôstojnými prostriedkami upevňoval dobyté postavenie. Začiatkom jeho pádu mohla byť aj skutočnosť, že sa obklopoval ľuďmi, ktorí mu neustále tlačili do hlavy myšlienku o jeho genialite. On si to potom sám začal myslieť. Keď sa stal šéfom kabinetu v krajine na chvíľu mu spadol kameň zo srdca, lebo triumfoval nad svojím politickým sokom. Avšak keď Galovič zaujal miesto na oddelení vnútorných záležitostí, tak sa bál ešte viac a preto bol ešte mocichtivejší. Predtým, keď nemal takú možnosť vykonávať dobro v prospech spoločnosti to robil ako sa len dalo, ale po tom ako získal moc, pomocou ktorej mohol urobiť viac dobro nekonal. Možno preto, že dosiahol to po čom túžil celý život a možno s celkom iných dôvodov. Iste, vždy chcel vyniknúť nad iných, vždy chcel byť prvý na čele. Ale kaď iní – Franka nezaujíma z akých dôvodov – spoznali jeho výnimočnosť, umožnili mu vyniknúť a urobili ho prvým, prestal byť výnimočným a vynikajúcim a prvým, potlačil v sebe práve tie vlastnosti, ktoré ho vyniesli nahor.