Jozef Gregor Tajovský Ženský zákon

JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ – ŽENSKÝ ZÁKON

Jozef Gregor-Tajovský, predstaviteľ realizmu, sa narodil 18.októbra 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici a zomrel 20.mája 1940. Neskôr si Tajovský podľa svojho rodiska vybral i umelecké meno. Chudobné, ale šťastné roky svojho detstva prežil Jozef Gregor v dome starého otca Štefana Grešku. Z dedinského života si odniesol veľa zážitkov, ktoré neskôr využil ako námet mnohých poviedok. Takisto v Ženskom zákone(1900) zobrazil dedinu svojho detstva. Veselohra Ženský zákon je prvým zrelým dramatickým dielom Tajovského. Odohráva sa v štyroch dejstvách a hlavnými postavami sú: Zuza Javorová, vdova – prísna
Anička, jej dcéra – verná, čestná
Jano Malecký, uhliar – rozvážny, tolerantný
Mara, jeho žena a Zuzina sesternica – uplakaná, utrápená
Miško, ich syn a regrút – pracovitý, smelý
Dora Kalinová, vdova a suseda – klebetná, prefíkaná
Ďalej vystupujú sluha u Javorov Števko a dedinskí mládenci, dievčatá, deti a muzikanti.
Komédia hovorí o dvoch chudobných rodinách a láske ich detí, ktoré sa v tajnosti zasnúbili. Prvým dejstvom nás autor uvádza do prostredia a času príbehu. Hru otvára Anička, netrpezlivo očakávajúca svojho milého Miška, ktorý má prísť do Javorov rozlúčiť sa pred odchodom na vojenčinu. Mladá dvojica sa rozhodla povedať o svojich tajných sľuboch vernosti Aničkinej matke Zuze. Po získaní súhlasu rodičov a zmene tajného sľubu na verejné zásnuby nastane spor medzi Zuzou a Marou, kto sa z mladých ku komu nasťahuje.
V druhom dejstve Mara, ktorá si postavila hlavu a rozbila zásnuby, dostane vplyvného spojenca v osobe dedinskej klebetnice a dohadzovačky Dory Kalinovie. Dora dohadzuje Mare bohatú nevestu richtárovu starú dievku Katušu. Zároveň svojimi klebetami ohovára Aničku, čím zvyšuje pocit hnevu v Zuze Javorovej. Takto sa jej podarí rozkrútiť kolotoč nedorozumení, ohováračiek, vášní a spustiť všetky negatívne vlastnosti ženskej povahy ako sú tvrdohlavosť, neústupčivosť a zaslepenosť, ktoré rozumný Marin muž Jano nazve v závere dejstva výstižne „ženským zákonom“.
V treťom dejstve Dorine intrigy a ženské zákony slávia úspech. Obeťou sa stáva nevinná Anička, ktorá však neprestáva bojovať o svoju lásku.

Miško, ovplyvnený klebetami, obviní hneď po príchode z vojenčiny Aničku z porušenia sľubov vernosti a odvráti sa od nej. Mara vtrhne k Javorovom, aby si odviedla syna domov. Namiesto Miška stretne rozzúrenú Zuzu, ktorá ju vyhadzuje zo svojho domu. Vyčerpaná a otrasená Mara zamdlie a Zuze, Aničke a sluhovi Števkovi nezostáva nič iné, ako prebrať Maru k životu, čo sa im aj nakoniec podarí.
V poslednom štvrtom dejstve nastáva bilancovanie krívd a spytovanie svedomia. Dora vycítila, že stratila vyhliadky na úspech a usiluje sa napraviť, čo pokazila. Anička, už znova v zhode s Miškom, a stály spojenec detí Jano prekonávajú zvyšky a dôsledky „ženských zákonov“ a pred očami celej dediny dovŕšia nevydarené zásnuby z prvého dejstva. Jozef Gregor- Tajovský i týmto dielom hlboko vnikol do problémov, ktoré trápili slovenský ľud. Hodnoverne zobrazil charaktery postáv a zároveň z nich vytvoril typických predstaviteľov dedinskej spoločnosti. Priblížil nám predstavu o sociálnom a duchovnom živote dedinského sveta na prelome storočí.