Martin Kukučín Dies Irae (Dni hnevu)

Martin Kukučín
Dies irae (Dni Hnevu)


Charakteristika:

Dielo Dies irae patrí medzi jeho vrcholné poviedky. Patrí vôbec k najlepším poviedkam. Príbeh sa odohráva na pozadí cholerovej epidémie v obci Lomnica, medzi dvoma zemianskymi rodinami.
V tejto poviedke autor nastolil závažný problém doby: peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a podmieňujú v rozhodujúcej miere ľudské myslenie i konanie. Starého Sýkoru menia na úžerníka - netvora, nepoznajúceho ani rodičovskú lásku, ani prirodzené ľudské city, ani sústrasť s tragédiami. Viac ho zaujíma osud stratených peňazí ako osud vlastných dvoch synov. Cez túto postavu odsudzoval spisovateľ javy, ktoré prinášal kapitalizmus na slovenskú dedinu. Konflikty rieši harmonicky , na báze mravného princípu – náprava deštrukčných faktorov pomocou prirodzenej dobroty. Pracuje s iróniou. Ak ide o ľud je ľahká, ak o pánov je ostrejšia. Toto dielo nemá záporné postavy, ide len o charakterové protiklady, rozum s citom.
Poviedka s románovou kompozíciou sa končí typicky kukučínovsky, harmonickým záverom. Obsah:

Dcéra richtára Zimy, Evka sa má vydať za Jurka, syna vicerichtára Sýkory. Jurko nemá s otcom veľmi dobré vzťahy. Starý Sýkora je bohatý, ale skúpy. Richtár Zima je chlap na miesta. Keď treba pomôcť obci, neváha a dá i zo svojho. Tým sa však zadlžuje a spôsobuje problémy celej rodine. Požičiaval si od svojej starej lásky, Katreny Masliakovej. Často do nej chodieval a preto sa v dedine rozkríklo, že je jeho milenkou. V obecnej kase chýbali peniaze a z richtára ľudia spravili nielen záletníka, ale i zlodeja. Sýkora ho obviní, že spreneveril peniaze a zakáže Jurkovi stretávať sa s Evkou. Juro otca neposlúchne a odchádza bývať do richtárovho domu. V dedine vyčína cholera a neobíde ani Jurka. Vyzerá to s ním veľmi zle a praje si len, aby ho navštívil otec. Sýkora však miluje viac peniaze ako svojho syna. V minulosti pre ne vydedil i staršieho syna Jana a teraz i Jurka. Eva ide za Masliackou, pretože si myslí, že by mohla Sýkoru prinútoť, aby šiel za synom. V poslednom období si boli Masliačka a Sýkora veľmi blízki. Masliačka bola najprv prekvapená jej návštevou, no napokon sľúbila, že ho pošle. Sýkora síce príde do richtárovcov, no nie preto, že syn leží na smrteľnej posteli, ale kvôli krádeži jeho milovaných peňazí. Upodozrieva richtára z krádeže, aj keď vie, že je nevinný. Keď však uvidí, v akom stave je Jurko, čosi sa v ňom zlomí.

Celú noc prebdel a rozmýšľal o svojom premárnenom živote. „Načo si tu načo!“ kričí v ňom čosi hromovým hlasom. „Nemáš tu čo robiť! Nezostalo z tvojej práce nič, iba slzy a kliatby.“
Uvedomil si, že jeho jediným cieľom nebola rodina, ale mamona. Keď prišiel o majetok, stratil zmysel života. Všetko oľutuje, prejaví dovtedy u neho nevídaný cit k synovi a ospravedlní sa richtárovi a jeho rodine. Jurkovi je ihneď lepšie, obe rodiny sa zmierili a začali prípravy na svadbu. Martin Kukučín v tejto poviedke zobrazil upadajúce zemianstvo. Sýkora - symbol zemianstva, stratou majetku stráca aj svoje ideály. Vykreslil tak morálnu premenu človeka, ktorý bol celý život nenávidený. Poukazuje aj na fakt, že vždy je čas na nápravu osobnosti.



Postavy:

Sýkora st. - je síce bohatý ale zato aj lakomý človek ochotný urobiť pre peniaze takmer všetko. Aj kvôli nim vyhnal svojich dvoch synov z domu. Keď o všetky prišiel, bolo to pre neho viac ako pohroma: Ťažký úder dopadol naň, razom, nečakane. Zavčerom večer ešte všetky peniaze boli v jačmeni - do jačmeňa ich bol preložil - a teraz ani jačmeňa, ani peňazí. Neveril by sám sebe, keby z fundamentu nebola vyvalená skala. Zlodeji sa vkopali do sypárne. Vynosili jačmeň, s jačmeňom vzali i poklad. Iba dnes zvedel, včera ani pri sypárni nebol. Prvý raz zameškal svoj poklad navštíviť. Snáď už včera bol odvlečený. Vybral sa k richtárovi. "Keď si richtárom, tak hľadaj," pomyslel si. Bežal bez rozváženia, ako stroj, Zabudol na syna, i všetko. Richtár - je chlap ako sa patrí. Dokáže pomáhať aj ostatným ľuďom napriek tomu, že niekedy mu to dokonca škodí: Držia ho za prvého richtára v okrese. A čo vykonal? Zveľadil majetok obce? Ono je pravda, šanoval občanov. Len preto reparoval mlyny za svoje peniaze. Ale čo dosiahol? Práve opak toho. Seba zamočil do dlhov a teraz obec musí mu splatiť naraz, čo by bola po čiastkach. Nuž, to je tá chýrna dobrota?

Juraj Sýkora - je mladý a pracovitý. Nedokázal sa zhodnúť s otcom a preto odišiel z domu. Pre neho neboli peniaze dôležité a nevedel pochopiť, čo je na nich dobré: "Keby sme boli v chudobe, neboli by sme žili tak.. Veď viete, ako sme žili. Sťa cudzí! Vina boli peniaze. A z domu som musel vystúpiť - tiež len pre peniaze. Čo je na nich dobrého, keď toľko, toľko sa trpí pre ne! Ja si myslím, že peniaze sú vec vonkoncom nanič. Pre ne sa porobí najviac zlého na svete."

Evka - dobrá, ochotná a obetavá. Po celý čas, kým bol Juraj chorý, sa o neho starala.

Keď zistila, že by rád videl otca, bola odhodlaná mu v tom vyhovieť: "Dovediem ho, dovediem - a čo bych život dala za to." Húta, vymýšľa spôsoby, ako by ho prehovorila najskôr. Vie, ako mať pochodila, keď bola uňho. Ona pôjde cestou inou - dlhou, obťažnejšou, ale istou.. Nepozorovane sa vytratila. Nezverila sa ani materi. Tá by jej iste nedovolila. Možno i nahnevala by sa. A ona je istá, že ak dačo, príchod otcov chorého uzdraví. Plán má odvážlivý, ale cieľ je hoden i takých obetí.