Julienovi sa veľmi nechcelo, lebo stena, o ktorú mal oprieť rebrík bola cez noc veľmi dobre osvetlená mesiacom. Ešte viac ho trápila predstava, že to je pasca, ktorú naplánoval jej brat zo žiarlivosti nad Julienovým postupom v spoločnosti. Jeho česť ho napokon premohla. Radšej by sa nechal zabiť, ako nazvať zbabelcom. A tak sa síce ozbrojený vybral o jednej k slečne Mathilde de La Mole. Tým absolvoval jej skúšku lásky a stal sa jej milencom.
Od tejto udalosti sa spolu schádzali, prežívali strasti a slasti lásky. Julienovi išlo spočiatku ako u pani de Renal iba, o to, aby sa vyšvyhol na spoločenskom rebríčku, no neskôr sa aj on bezhlavo zamiloval do slečny Mathilde. Toto všetko sa však muselo diať potajme, lebo keby sa niekto dozvel, o vzťahu tajomníka a markízovej dcéry bol by z toho škandál. Problémy začali, deď slečna Mathilde zistila, že je tehotná. Oznámili to jej otcovi markízovi de La Mole. Ten svoju dcéru Mathilde miloval natoľko, že sa jej nedokázal vzdať, a rozhodol sa dať im veľa peňazí, zaplatil vznešenému ale chudobnému šľachticovi, aby sa priznal k Julienovi ako k svojmu nemanželskému synovi, ktorého dal do opatery tesárovi z Veriéres. Tak sa Julien dostal k menu Julien de La Vernaye. Navyše mu markíz vybavil hodnosť plukovníka a tým splnil Julienovu túžbu červenej cesty. Markíz de La Mole mal pred svatbou len jedinú podmienku a to, aby mu niekto z Veriéres poslal doporučenie na Juliena. Doporučenie napísala výčitkami strápená pani de Renal, ktorá sa stala pobožnou svätuškárkou. Tá pod vplyvom nového kňaza napísala aj to čo nebola celkom pravda a preto sa svatba neuskutočnila. Juliena to zničilo a rozhodo sa pomstiť. Odišiel do Veriéres, kúpil si pištole, prišiel do kostola a dvakrát vystrelil na pani de Renal. Ona to prežila. Juliena uväznili. Nežiadal o milosť, lebo vedel, že ho nesúdia za pokus o vraždu, ale trúfalosť dedinského chlapca, ktorý sa chcel dostať do vyššej spoločnosti. Toto aj verejne prehlásil na súde. Tesne pred popravou si však uvedomil, aký pokrytecký život viedol, že nemiloval z lásky, ale ctižiadosti, že dával prednosť materializmu a ctižiadosti pred citmi. V románe boli podrobné opisy Julienových myšienok, jeho citového rozpoloženia, kritika kastácie, pokrytectva a hladu po bohatstve vo francúzskej spoločnosti prvej tretiny devätnásteho storočia.