Keď som mal šesť rokov, videl som raz v jednej knihe obrázok, ako veľhad kráľovský prehĺta svoju korisť. Veľhady svoju korisť prehĺtajú celú. Veľmi ma zaujímalo, ako to v takej ozajstnej džungli vyzerá. Začal som si to predstavovať. Svoje predstavy som zaznamenával ceruzou na papier. No však na papieri sa rysovali len zatvorené veľhady. Keď som ukázal dospelým svoje obrázky, tí sa čudovali, čo môže byť zaujímavé na klobúku. Tak to pekne ďakujem. Dospelí nič nechápu. Všetko im treba vysvetľovať. Povedali mi, aby som kreslenia vzdal a venoval sa radšej zemepisu. Poslúchol som a stal sa zo mňa zo letec. Raz som havaroval na saharskej púšti, kde nebolo ani nohy, a tak som hneď prvý večer zaspal. Ráno som sa zobudil a počul som akýsi tenký hlások. Predo mnou stál malý chlapec so sýto zlatými vlasmi oblečený ako princ.Žiadal odo mňa, aby som mu nakreslil ovečku. Neviem kresliť ovečky, ale on mi nechcel dať pokoj. Bál sa, aby mu ovečka nepojedla rastlinu, ktorá je jediná svojho druhu a rastie na jeho planéte. Nakreslil som mu teda debničku a povedal, že ovečka je vo vnútri. Dlho mi trvalo, kým som zistil odkiaľ Malý princ prišiel. Jeho planéta bola asteroid malý ako domček. Vlastnil tri sopky, čo mu siahali po pás. Jedna z nich už vyhasla, ale on všetky tri starostlivo dvakrát do týždňa vymetal. Staral sa taktiež o jednu ružu, ktorá sa pred svetom bránila štyrmi tŕňmi. Mal ju veľmi rád. Zaujímalo ma taktiež, prečo vlastne prišiel. Až na ôsmy deň mi to vyrozprával, aj to v hádankách. Svojej otázky sa nikdy nevzdal. Býval medzi asteroidmi 325,326,327,328,329,330. Najprv navštívil prvú planétu. Žil na nej len jeden kráľ a stará, malá myš. Kráľovské rúcho sa rozprestieralo po celej planéte. Kráľovnej bolo smutno, že Malý princ odchádzal, keďže to bol jeho jediný poddaný, a tak ho začal vymenúvať ministerskými titulmi. Na druhej planéte žil márnivec. Mál sýto-zlatý kabát, ktorý mu ladil s klobúkom. Malý princ mu tlieskal a márnivec zdvihol klobúk a pozdravoval. Stále opakoval: ,,Ja som vážený človek!“ Spočiatku sa to princovi zdalo smiešne, no po chvíli ho to prestalo baviť. Na tretej planéte žil pijan. Stále len pil za zámienkou, že sa hanbí za to, že pije. Na štvrtej planéte žil biznismen. Stále len spočítaval a prepočítaval hviezdy. Nikomu nenapadlo, že hviezdy niekomu patria, iba jemu a teda si ich aj privlastnil. Piata planéta bola celkom maličká. Zmestila sa tam len jedna maličká lampa a lampár. Lampár lampu zažínal večer a zhasoval ráno. Lenže raz sa na tejto planéte čas tak premiešal, že lampár musel lampu zažínať každú minútu. Dobrý deň, dobrú noc. A takto stále dookola. Malý princ ho ľutoval, lebo nemal ani trochu času na odpočinok. Iba toho zamestnanie sa mu nezdalo smiešne. Na poslednej planéte býval starý pán, ktorý spisoval hrubé knihy. Bol zemepisec. On navrhol Malému princovi, aby šiel navštíviť planétu zem, ktorá bola ôsmou planétou. Prvý tvor, ktorého stretol Malý princ na zemi, bol had. Našiel kvetinu, ktorá mu povedala, že ľudí videla už dávno, ako sa prechádzajú popri karavane. Vystúpil na breh, no videl len špicatú krajinu. Vyšiel do záhrady a zbadal kvetiny. Boli veľmi podobné kvetine, ktorá rastie aj na jeho planéte. Bol sklamaný, že kvetina nie je jediná svojho druhu, no bol nadšený, lebo bola predsa iná ako tie ostatné. Neskôr stretol líšku, ktorú si skrotil. Veľmi sa zblížili. Líška si pri každom pohľade na pole preplnené obilím spomenula na jeho sýto-zlaté vlasy. Výhybkár bol pre neho zvláštny človek. Človek, čo rozdeľuje masy ľudí do vlakov a posiela ich niekde do neznáma. Kde tí ľudia vlastne cestujú? To bola otázka, čo Malému princovi vírila v hlave. Obchodník bol ešte čudnejší. Predával tablety, ktoré zbavujú človeka chuti po smäde. Tak ušetril človek 53 minút týždenne. Na púšti stretol spisovateľa. Strávil s ním 8 dní. Na ôsmy deň, keď spisovateľ už nemal ani kvapku vody, vydali sa s Malým princom hľadať studňu. Malý princ bol smädný. Spisovateľovi to bolo divné. Nikdy nepil vodu. Malý princ len povedal, že aj bolesť v srdci sa dá uhasiť smädom. Došli k studničke, ktorá nevyzerala, ako na púšti ale ako dedinská studňa. Spisovateľ vytiahol vedro s vodou a dal sa napiť Malému princovi. Pri vyťahovaní to znelo ako pieseň, ktorá znela v ich sluchách ešte pridlho. Malý princ sa zasmial. Spisovateľ mal veľmi rád jeho smiech. Malý princ oznámil spisovateľovi, že teraz si už má ísť opraviť motor, a že nech ho už nehľadá. Už je čas odísť. Na druhý deň spisovateľ motor opravil a utekal za princom. Ten sedel na nejakej zrúcanine a zhováral sa s hadom. ,,Nebuď smutný! Ja sa vrátim, ale teraz sa musím postarať o svoju ružu!“ Vravel mi, ešte keď odo mňa žiadal, aby som mu k tej jeho ovečke prikreslil náhubok. No však zabudol som prikresliť remienka. Pri odchode mi pripomenul, že keď mi bude smutno, mám sa pozrieť na hviezdy a to vetou: ,, Keď budeš v noci hľadieť na nebo, bude sa ti zdať, akoby sa všetky hviezdy smiali, pretože ja budem bývať na jednej z nich, pretože ja sa budem na jednej z nich smiať. Ty budeš mať hviezdy, ktoré sa vedia smiať. Po odchode nezostalo ani jeho telo. Motor som opravil a odletel domov. Pred všetkými som sa usiloval byť šťastný, ale v hĺbke srdca som ostal zarmútený a taký aj ostanem, kým mi niekto nepovie že sa vrátil...


Autor: Antoine de Saint-Exupéry
Dielo: Malý princ
Hlavná postava: Malý princ
Vedľajšie postavy: spisovateľ, kráľ, márnivec, pijan, biznismen, lampár, zemepisec, výhybkar, obchodník
Zvieracie postavy : had, líška, myš
Vydavateľstvo: Mladé letá
Ilustrátor: Antoine de Saint Exupéry

Ponaučenie: Nie je dôležité, čo vidia oči, ale to, čo vidí srdce
Pekná veta: keď budeš v noci hľadieť na nebo, bude sa ti zdať, akoby sa všetky hviezdy smiali, pretože ja budem na jednej z nich, pretože ja budem bývať na jednej z nich, pretože ja sa budem na jednej z nich smiať. Ty budeš mať hviezdy, ktoré sa vedia smiať.