Starec rybárčil na člne v Golfskom prúde sám. Už osemnásty štvrtý deň vychádzal na more, no nechytil ani len rybku. Prvých štyridsať dní nič neulovili, chlapcovi rodičia povedali, že starec je navždy salao teda že šťastie od neho bočí, a kázali mu aby prešiel na inú bárku. Na nej sa mu naozaj darilo. Prvý týždeň chytil hneď tri krásne ryby. Pri pohľade na starcov návrat z mora s prázdnym člnom chlapec vždy zosmutnel. Zbehol na breh, aby mu pomohol odniesť zvinuté laná, hák, harpúnu, či plachtu omotanú okolo sťažňa. Starec bol vyziabnutý a chudý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky, na tvári sa mu mihali hnedé škvrny od slnečných lúčov. Ruky mal posiate hlbokými ranami od ťažných lán. ,,Santiago“, povedal chlapec. Zasa budeme rybárčiť spolu a nejaký ten groš zarobíme. ,,Ešteže čo“, odvetil starec, ,,natrafil si na správnu bárku. Zostaň s nimi“! ,,Vari sa nepamätáte? Vtedy čo sme osemdesiat sedem dní nechytili nič a potom sme za tri týždne nachytali ozajstných obrov? Ale pamätám odvetil starec. On dobre vedel že ho chlapec opustil preto, že ho rodičia prinútili. ,,Zájdeme do Terasy“ ? Spýtal sa Malolin. ,,A prečo nie? Keď pozve rybár rybára. Keď tam tak spolu sedeli povedal Santiago chlapcovi: ,,Keby si bol môj syn, vzal by som ťa aj teraz zo sebou, ale máš rodičov a natrápil si na šťastnú bárku.“ Na druhý deň vstal Santiago zavčas rána a odišiel na more. Zrazu sa mu jedno lano naplo. Hneď zložil veslá tak pomaly a opatrne, že sa mu ani o boky nezavadilo. Potom prišiel pred lano a ukazováko ho mierne uchopil. Nepočítal napätie, ani váhu, lano ľahko uchopil. Starec presne vedel čo to znamená. V hĺbke asi sto marlín ryba požierala sardinky. ,,Zaberie,“ povedal nahlas, ,,Panebože daj aby zabrala“. Ale nezabrala. Pocítil záchvev lana. Akoby sa mu zo srdca kameň odvalil. ,,Jasné, oboplávala návnadu, a teraz zaberie.“ Bol šťastný, a potom pocítil jemné trhanie a neuveriteľnú ťarchu. Bola to hmotnosť ryby. Začal sa dlhý a vytrvalý boj s rybou. Obrovská ryba to nechcela vzdať a tak vliekla starca ďaleko na more. Unavený Santiago po chvíli rozmýšľal, či ťahá on rybu, alebo ona jeho. Kiežby tu bol chlapec, pomyslel si. Ryba ho ťahala kdesi do diaľky na šíre more. Zabije ju to. Pomyslel si starec. Nemôže ma predsa ťahať do nekonečna. No rybu to ešte nezabilo. Zrazu mu prišlo ryby ľúto, ktorú dostal na háčik. ,,Taká je veľká a silná“. Povedal. Bol zvedavý dokedy ho ryba bude ešte ťahať. Ej veru s takouto rybou sa ešte nestretol. Súboj starca s rybou bol veľmi dlhý. Prešiel deň i noc, no stále ho ťahala. Starec bol hladný, smädný a veľmi unavený no nevzdával sa. Vzal harpúnu a vrazil jej ju do chrbta. Jeden zásah ju neusmrtil, ale iba ju poranil, a to prilákalo žraloky. Tí ju hneď začali obhrýzať. Starcovi sa dokonca podarilo jedného z nich usmrtiť. Teraz bolo rybu ešte väčšmi ľúto. ,, Kiežby to všetko bolo iba sen“. Zo smútkom povedal. Teraz už nemohol robiť nič. Na chvíľu žraloky odlákal, no znova sa vrátili. Bol celý skrehnutý, ubolený a v nočnom chlade ho dokonca rozboleli rany. Zúfalo tie žraloky mlátil po hlavách. Vytiahol meč a vrhal s ním do vody. Zrazu mu ho niečo chňaplo a už ho nemal. Starec cítil, že sa dostal do prúdu a videl prístavné svetlá. Predsa je vietor náš priateľ, pomyslel si. Ako predpokladal, tak sa aj stalo. Trochu si zdriemol a ráno sa ocitol na pobreží. Keď odnášal laná a ostatné veci pocítil veľkú únavu. Poobede keď si šiel starec zdriemnuť do chatrče, navštívil ho Malolín. No starec ešte spal. Chlapec mu šiel po hrnček kávy. Cestou zbadal, že okolo starcovho člna sa zbehla hŕstka rybárov. Spoza nich vytŕčal velikánsky chrbát ryby. Keď sa starec zobudil odkázal chlapcovi, aby mu šiel po jedlo a aby odkázal hlavnému že hlava ryby je jeho. V kaviarni chlapec počul ako hlavný vysvetľoval čašníčke že ryba ktorú starec chytil je žralok. Volá sa Tiburon. V tej chvíli už chlapec sladko spal a snívalo sa mu o levoch.
Autor :Ernest Hemingway
Dielo: Starec a More
Hlavná postava: rybár Santiago, chlapec Malolin
Ilustrátor: Ľudovít Hološka
Vydavateľstvo: Mladé letá
Hlavná myšlienka(idea): Starec sa nevzdáva stále chodí na more, až kým nechytí rybu.
Pekná veta: ,,Kiežby to všetko bolo iba sen“.
