Tento príbeh sa odohráva v Tatranskej kotline, kde býva matka s Miškom, Hankou, Paťkom a Evkou v malej lesnej pivnici.

Postavy: matka Čenková- starostlivá, láskyplná matka, ktorá sa s láskou stará o svoje deti
deti- malé, milé, smutné, pracovité a túžiace sa vrátiť k matke

Kniha sa mi páčila hlavne preto, lebo nebola vymyslená. Tento príbeh sa mohol sať, lebo v minulosti bieda číhala na ľudí na každom kroku. Ale hlavne sa mi na knihe páčilo to, že všetci túžili žiť spolu. Chudoba neprekážala ich spokojnosti a šťastiu.

Dej knihy je realistický (bieda, hlad, chudoba...)

Dej: V Tatranskej kotline žil hájnik so svojou ženou a malými deťmi. Boli šťastní a spokojní až dotiaľ, kým otec žil. Po jeho smrti sa do domu nasťahovala bieda. Museli opustiť horáreň a ubytovali sa v malej lesnej pivnici. Matka zo zúfalstva a zo strachu pred zimou predala Paťka bohatému továrnikovi. Za utŕžených 1000 Kčs kúpila šatstvo. Dve staršie deti jej zobrala okresná starostlivosť. Miško sa dostal do Bratislavy k obuvníkovi. Robil tam nielen učňa, ale aj ošetrovateľa. Hanku pridelili bohatému gazdovi na južné Slovensko. Matka a jej malá Evka zostali v Tatrách.
Miškovi a Hanke sa u cudzích ľudí veľmi ťažko žilo. Nadávky, bieda a ponižovanie im strpčovali život. Po čase Miškova majstrová umrela. Pri lekárskej prehliadke sa zistilo, že Miško má na pľúcach nález a poslali ho do Tatier na liečenie. Hoci sa Paťkovi dobre žilo, neznášal falošné maznanie továrnikovej ženy. Vyhnala ho a on sa vrátil k svojej mame. V tej dobe aj Hanka zatúžila po svojom rodnom kraji. Ušla od zlého gazdu.
To už bola jar. Tatry ožili a všetci sa spolu zišli. Veselí a naradostení behali po tatranských svahoch.