Jozef gregor Tajovský- Domov

Názov knihy: Pastierča
Názov Diela: DOMOV!

Otec sedliačil ako jeho predkovia. Ďurko Záhon mu vravel , že je to robota ťažká a namáhavá. Otec ale aj Ďurko sa báli o úrodu! Čo ak by prišiel mráz? Čo ak by úroda nevyrástla? Potom by sa otcovi ťažko žilo. Ďurko Záhon bol veľmi pekný urastený chlapec. Vedel aj výborne spievať. Najme Detvianske pesničky. Preto ho vojaci prezývali aj Detvan. Detvan znamenalo ty zbojník, ale vo vojsku ty somár! Ďurko bol najprv vojakom. Teraz ho vojenčina prestala baviť a tak rozmýšľal nad nejakým lepším a s výnosnejším postavením. Otec mu odporúčal žandára. No ďurovi táto robota nevoňala. Železnicu chvália železničiari. Že vraj dobre zarobia. No nakoniec sa rozhodol, že ku tej železnici pôjde. Keď sa mal Ďurko vrátiť z vojny, dal si ušiť pánske šaty. Ako sa domov vracal, neobliekol si toto nové oblečenie. Obliekol si vojenské oblečenie ( baganče, pánske nohavice a vestu). Pár dní bol doma, ale nikam nechodil. Aj náhodou keď išiel von ku pánsky šatám si obliekol aj niečo vojenské, aby to trápne nevyzeralo. Keď už mal ísť na tú železnicu tak sa aj tešil. Ale keď tam prišiel všetci sa mu smiali. Že aký DETVAN! Ďurova mať sa veľmi strachovala o svojho synka. Koľko zarobí, ako sa má... Do ucha sa jej dostalo, že Ďuro zarobí aj päťdesiat zlatých mesačne. Mamka mala niečo na jazyku. Ako náhle prišiel Ďuro opýtala sa ho, či už má nejakú kišanočku teda dievčinu. Ďuro aj na to myslel. Má vraj peknú kišanočku. Je v meste u kráľovského notára. Vraj je to mladé dievča taká frajcimerka. V piatok sa mať vybrala predávať oštiepky do mesta. Pána notára sa opýtala kde je frajcimerka. Keď mať zočila toľkú krásu bola mimo. Nuž dievča sa aj hanbilo. Ďuro sa dozvedel, že mať bola za notárom. Veľmi sa mu to nepáčilo. Onedlho sa mal Ďuri ženiť. Ale frajcimerka bola pekná, ale variť nevedela. Nevhodná do domácnosti. Ďurimu nosievala na železnicu obed. Na svadbe bolo veľmi dobre. Prišiel otec, mať, brat so ženou, krstný, tetka... a z jej strany bohatá rodinka, kamaráti . Mladí Záhonovci sa po svadbe mali veľmi dobre. Pani si so slúžkou dobre navarila, upratala a potom zašla na železnicu, alebo šila. Pani Záhonová chcela deti, ale pán Záhon ešte nie. Aj kamaráti im vraveli, že ešte čas majú. Uplynulo šesť rokov. Medzitým umrela Ďurovi mamka. Tak odvtedy chodili na Lazy. Za bratom. Záhonovej sa tam nepáčilo. Raj smrad, nečisto! Šli by aj ku frajcimerkovej rodine. Tá bola panská, ale zasa chudobná a ďaleko. Za šesť rokov toho stihli veľa. Železničiarske bály, komédie, zábavy, jarmoky. Nuž dlho sa zle nerobí. Ďuro jeden treskúci večer zašiel do obchodu. Kúpil si borovičku a žemľu. Ako tak išiel domov odpadol a spadol na koľaje. Práve vtedy tade išiel vlak. Odrezal mu pravú ruku a zlomilo mu ľavú ruku nad lakťom. Zbohom sladký život!!! Nedal sa odviesť do nemocnice ale domov. Chodili doktori až ku ním domov. Rezali ho obväzovali mu rany ale nič nepomáhalo. V ľavej ruke mal infekciu. Aj túto bolo treba odrezať, ale Ďuro namietal. Na štvrtý deň po tomto incidente doktori nečakali. Ruku už museli odrezať. Nakoniec mu dali vybrať! Buď rezať alebo zomrieť! Nakoniec pani Záhonová prosila doktorov o odrezanie ľavej ruky. Odrezali a Ďuro sa vyzdravel. Tonka, teda jeho manželka nepomyslela na to , že by od neho odišla. Teraz prišla otázka- ako budú žiť??? Na železnici mu ale prácu ponúkli. Nočné stráženie uhlia za štyridsať zlatých. Tonke sa do roboty nechcelo. Prestala aj Ďurka obriaďovať. Neumývala ho, nepreobliekla... Ďurko by radšej zomrel ako by mal chodiť tri týždne neumytý. AJ sa pohádali. Tonka ľutovala, že prosila doktorov o jeho uzdravenie. Vraj sa jej mohlo lepšie žiť. Ďurko jej nikdy nenadával. Nemali už z čoho žiť. Ďurkov brat im poslal zemiaky, hrudku syra. Otec doniesol maslo. Ďurkovy sa zacnelo po rodnej dedine. Rád by sa na ňu vrátil. Len či Tonka pôjde? Tonka o tomto nápade nechcela ani počuť. Tonka už o jeho lásku nestála. Časom sa to napravilo. Tonka donášala obnosené šaty. Tonka však chodila domov veľmi neskoro. Vyčítala túto nehodu stále svojmu mužovi. Ďuro ju prosil o odpustenie. Tonka sa začala obzerať po notárovi čo ho obsluhovala. Pani Záhonová bola veľmi krutá. Ďurkovy chcela zobrať slúžku. Ďuro sa nahneval a od ženy odišiel. Na dedinu nechodil. Spával po kútoch v strojárni. Kamaráti mu vraveli, že Tonka si našla iného. Hlavou mu hmýrila myšlienka či ísť na lazy, alebo skoncovať zo životom. Jeho domovom sa stala krčma. Raz večer prišiel za ženou a kýpťami ju prosil aby sa vrátili na dedinu, ale ona o tom ani slova počuť. Stále ju prosil. Začal zhadzovať zo seba cudzie šaty. Tonka si myslela, že je opitý. Odbila ho a vyhnala. Keď ho vyháňala na prsiach ju niečo pichlo ako had. Ďurko už bol preč a vybral sa na lazy. Dúfal, že Tonka príde za ním a odpustí mu.
Môj názor: Toto dielo by bolo krásne keby sa to krajšie skončilo. Nechcel by som sa ocitnúť v koži Ďura.