Romain Rolland: PETER A LUCIA
Začnem úvodom. Na začiatku teda spomeniem meno autora: Romain Rolland, o ktorom si povieme o chvíľu, a jeho dielo, o ktorom je tento referát: Peter a Lucia. Popritom môžem spomenúť aj vydavateľstvo: Tatran, aj rok vydania: 1984, z francúzskeho originálu Pierre et Luce.
Takže autor: Narodil sa v samom strede Francúzka, V Burgundsku, v mestečku Clamecy 29. januára 1866. V roku 1871 mu zomrela sestra a odvtedy bol zatrpknutý, pesimistický a smutný ako mama. Jeho otec bol presný protiklad, optimista a veselý. V 1872 sa narodila jeho druhá sestra, ktorá sa volala tak isto ako tá, čo zomrela.
1873-1880 študoval na gymnázium v meste, kde sa narodil. 1880-1882 študoval filozofiu na lýceu sv. Ľudovíta. 1882-1886 študoval na lýceu Ľudovíta Veľkého.
1895 stal sa doktorom filozofie, profesorom morálky histórie umenia.
Bol to francúzsky prozaik, dramatik, esejista, hudobný kritik. Pôsobil ako profesor dejín hudby na Sorbonne. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúry. 30. decembra 1944 vo Vézelay zomiera.
Teraz k tej novele. Je to najslávnejšia protivojnová novela, vznikla 1920.
Obsah
Autor opisuje príbeh dvoch mladých ľudí Petra a Lucie v čase prvej svetovej vojny v roku 1918. Dej trvá od stredy večera 30. januára do Veľkonočného piatku 29. marca 1918.
Peter pochádza z bohatej meštianskej rodiny, taká typicky francúzska, poriadni, dobrosrdeční ľudia. Jeho otec bol úradník telom a dušou. Bol taký zaslepený, že vždy pokladá názor vlády za správny. Vláda sa mení a predsa je neomylná. Matka je dobrá kresťanka, spravodlivá a pravidelne chodí do kostola. Mal aj o šesť rokov staršieho brata Filipa, ktorý musel hneď narukovať. Peter mal v ňom svoj vzor a vo všetkom sa mu zdôveroval. Lebo v tejto dobe, v ktorej žili, sa nedalo nikomu dôverovať. Filip si ho vážil, ale vojna ho zmenila. Mal svoje ilúzie, ktoré ale stratil, preto už ničomu neveril. Peter bol iný. Zatiaľ neokúsil následky vojny, mal iba 18, ale vôbec ho netrápil svet. Pochopil, že to takto nebude celý jeho život a že to on neovplyvní. Mal narukovať o pol roka. Zatiaľ na to nemyslel. Život ho nebavil až pokým... nestretol Luciu, zmysel svojho života.
Neznáme dievča, ktoré zazrel vo vlaku. Potom ju stretol pri schodoch mosta Umenia, ale stratila sa mu. Nakoniec sa mu podarilo ju stretnúť v Luxemburskej záhrade. Tam sa s ňou pustil do reči. Spoznal ju a zamiloval sa do nej. Dozvedel sa všetko o nej, že pochádza z chudobnej časti a maľuje obrazy, aby sa uživila. Jej mama pracuje v továrni a žila v inom svete ako Peter. Čoraz viac sa stretávali, najprv potajomky potom aj verejne. Raz, keď bol u nej, mu hovorila o svojej mame, aký majú ony vzťah, ako sa to rozpadlo. Aj to, že jej zomrel otec a mamina meštianka strana neprejavovala žiadny záujem o nich, čo Petra zarmútilo. Vzťah medzi Petrom a Luciou sa stále viac a viac prehlboval. Rozprávali sa o spoločnej budúcnosti, hoci vedeli, že sa jej nedožijú.
Potajomky sa rozhodli, že sa jeden druhému oddajú skôr, než ich od seba rozdelí vojna. Tým veľkým dňom mal byť posledný marcový deň - Veľká noc. Na Veľký piatok si prišli Peter a Lucia vypočuť hudbu do Chrámu svätého Gerváza. Vošli dnu, sadli si ku pilieru a tíško šepkali: „Ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ho beriem, pred tvojou tvárou si ju beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia.“ Ale v tom začali bombardovať Paríž a jedna bomba dopadla aj na kostol. Lucia chcela chrániť Petra vlastným telom, ktorý sa šťastlivo usmieval s privretými očami, vrhla sa k nemu tak, že boli s sebe celkom pritúlení. A vtom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.
Na záver ešte pár viet. Dielo sa mi páčilo. Bolo to napísane štýlom takým, ako sa písalo v tej dobre a nie všetkému sa dalo pochopiť hneď, ale páčilo sa mi, ako to opisoval, ten príbeh, tú situáciu vo vojnových rokoch v Paríži. A ako ich zasiahla vojna do ich života?
Hlboko, aj keď si to neuvedomili, všade okolo nich zúrila vojna a nepokoje, ale oni boli iba pre seba, zaslepení láskou. Vedeli, že sa blíži ich koniec, preto na to nemysleli, netrápili sa kvôli tomu. Mysleli na prítomnosť, na to, aby prežívali spoločné chvíle čo najlepšie, čo najdlhšie. Stretávali sa tak často, ako sa dalo, aj keď to bolo nebezpečné, im to nevadilo. Verili v lásku a že sa im nič nemôže stať. Smutný koniec.....
Charakteristiky
Peter je mladý, inteligentný, priateľský, trpezlivý, 18-ročný chlapec, ktorý vo svojom najkrajšom veku – v detstve spoznal, čo je to vojna.
Lucia je mladé, nadané, šikovné, citlivé, skromné dievča, ktoré má talent na maľovanie.
Myšlienky
„Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá, a brána sa zatvorila.“
„V každom chlapcovi medzi 16-18 rokom je trocha hamletovskej duše. Nežiadajte od neho, aby chápal vojnu.“
"Toho večera, keď sa Peter vrátil domov, všetky otázky o živote a smrti zmĺkli."
"Dať svoje srdce láske, svoje pery milovanému, to je predsa to isté ako dať svoje oči svetlu: to znamená dávať, to znamená brať."
"Všetko je pre mňa láskou. Všetko ľúbim a všetko ľúbi mňa."
„Láska je celá len úsmev, celá len svetlo, celá len život.“
Ďakujem za pozornosť.
