Jazykové prostriedky:
• Často sa vyskytujú zastarané slová, historizmy, archaizmy.
Napr. mladí šviháci, cez rozrumenú bránu, drobuškou, múr vrhal na pažiť tieň, bol úšust, elegantnými tornýrami, pani apatekárka, societa, zmenky, našli sa rumy teremov (pozn. všetky tieto výrazu sú len z jednej strany).
• Veľa opisov jednoduchých aj umeleckých.
Napr. Na západnej strane, obrúbenej ďalekým pohorím, zostali len pamiatky večernej zory. V hmlistom šere černelo sa Rudopolie v objatí záhrad. Veľký kaštieľ na dve poschodia jediný vyčnieval popri starej kostolnej veži. Biela hradská vybiehala z čierňavy a tratila sa v ďalekej rovine.
• Mnohokrát až umelecký spôsob vyjadrovania v dialógoch.
Napr. Všetko na svete má svoje určenie – v tomto zariadení obdivujeme božský veľum, večný a neskonalý. Človek, keď tvorí, je atómom božstva a vtedy sa má riadiť podľa toho istého pravidla.
Stručná reprodukcia príbehu:
Na začiatku knihy sa zoznamujeme s rodinou Vanovských, ktorá sa vezie domov. Postupne sa tak zoznamujeme aj s mnohými ďalšími postavami a vďaka retrospektívam sa dozvedáme všetko z ich minulosti.
Skutočný dej knihy sa začína vo chvíli, keď si Anna Belinská príde do Rudopoľského kaštieľa tajne vypožičať knihy. Pri tom ju prichytí sám Rudopoľský, ktorý po mnohých rokoch príde do kaštieľa. Rudopoľského príchod bol pre všetkých veľkou udalosťou. Miestni Maďari ho považovali za posilu v ich snahe pomaďarčiť Slovákov. On sa však spriatelí s rodinou Vanovských a učiteľom Tichým, ktorý ho začne učiť o slovenskom národe. Spočiatku Stano nechápal slovenskú myšlienku.
Napr. Keď zrušia posledné slovenské gymnázium. Žúrik, Tichý aj Vanovský sú z toho sklamaní. Stanislav na to reaguje inak.
Nuž,- odhodlal sa Stanislav po chvíli k slovu, - v zemi, v ktorej milióny nevedia čítať, divne sa vyníma rúcanie škôl. Myslím, že vám tým neurobili nijakú škodu. Načo sú vám vlastne gymnázia?
Medzitým sa Tichý a Anna do seba zaľúbia. Tichý za ňou príde na Rovienky (ku Kráľovi, kde trávila istý čas), kde sa bozkávajú. To zistí starý Kráľ, preto mu Tichý povie, že si chce vziať Annu za manželku. Súčasne s tým Rudopoľský mení svoj názor na slovenský národ.
Napr. Čo aké naivné sa mu zdali slovenské národné snahy pred súdom rozumu, v politike, v teórii, ale také osobnosti ako Albert boli oprávnené, reálne a pravdivé. Z neho viala pravda. Ak i pokrivkávala logika slovenského učenia, logika tejto vypuklej slovenskej osobnosti bola pravá neomylná.
Stano sa na pikniku zoznámi s Adelou Rybáryčkou, do ktorej na na prvý pohľad zamiluje. Tá ho však odmietne. Rudopoľský začína tráviť viac času u Vanovských, pretože v Márii našiel múzu pre svoje obrazy. Medzi Rudopoľským a Máriou dôjde k nedorozumenie, do čoho vpadne Anna s tým, že sa nechce vydať za Alberta (pretože prichádza o zrak, ale nechce aby o tom niekto vedel). Mária je nešťastná, trápi sa kvôli tomu, čo vyviedla s Rudopoľským a trápi sa aj kvôli manželovi.
Napr. Jeho zaujímala len práca, pre karty sa na mňa neobzrel ani vo Vodíne, vystáva z domu, často cestuje...Nešťastná žena...
Vanovský a Svatnay sa púšťajú do volebného súboja. Pripojí sa aj Rudopoľský, keď si s Vanovským vysvetlia nedorozumenie. Rudopoľský sa so Svatnayom púšťa do súboja, v ktorom je vážne ranený. Adela ho príde do kaštieľa opatrovať. Medzitým Anna Belinská zomiera. Vanovský prehrá voľby. Rudopoľský sa uzdraví a vezme si Adelu.
Všeobecný pohľad na dielo:
Autor si idealizuje zemianstvo. Verí že, slovenský národ sa oslobodí len návratom slovenských zemanov, ktorý sa postavia na čelo národa. Neverí v talent obyčajného ľudu. Postava Stanislava Rudopoľského zo svojimi názormi a argumentmi proti slovenskému národu vyznieva oveľa presvedčivejšie a rozumnejšie ako oponujúca postava Alberta Tichého. Dej diela je značne zidealizovaný, neodráža historickú skutočnosť.
Autor tiež v knihe poukazuje na zaostalosť uhorských súdov a práva.
