Ján Chalupka Kocúrkovo

Anotácia:

Táto seminárna práca je o významnej slovenske komédii Kocúrkovo. Postupne sa v tejto práci dotýkam jednotlivých častí a literárneho rozboru diela.Toto dielo vystihuje jeden citát, ktorý som našiel v diele Versaillská improvizácia, kde jeden pán opisuje, čo je úlohou komédie.
„Úlohou komédie je predstaviť vo všeobecnosti chyby ľudí,...“


Kľúčová slová:

vzdelanie, chlapci, zbojník, majetok, maďarčina, slovenčina


Životopis:

Ján Chalupka sa narodil 28. 10. 1791 v Horná Mičiná, okr. Banská
Bystrica. Základy vzdelania získal u rodičov, navštevoval školu v Slovenskej Ľupči, Brezne a študoval na gymnáziu v Ožd'anoch, nemčinu v Levoči, od roku
1809 na evanielickom kolégiu v Prešove, v Sárospataku a v Jene. Istý čas pôsobil ako domáci učitel' v Radvani a vo Viedni, neskôr pôsobil ako profesor v Ožďanoch a na evanielickom lýceu v Kežmarku. Od 1824 bol evanielický farár v Brezne.
Predstaviteľ obrodenskej literatúry, písal básne, politické a náučné spisy, umeleckú prózu a divadelné hry. Jeho zväčša príležitostné verše nevybočovali z dobového literárneho vkusu. Ťažisko jeho tvorby je v dramatických dielach, najmä vo veselohrách. Už v prvej ( Kocúrkovo) sa satiricky zameral na spoločenské problémy doby. Uvedenie Kocúrkova v Liptovskom Mikuláši (1830) sa stalo impulzom divadelného života na Slovensku v 30. a 40. rokoch 19. stor. Problémy načrtnuté v Kocúrkove rozviedol v hrách Všetko naopak, Trasorítka a Trinásta hodina. Z mad'arskej verzie preložil do češtiny frašku Starouš plesnivec. Svoje hry, napísané pôvodne po česky , preložil do spisovnej slovenčiny. Z revolučných rokov 1848-49 napísal hru Dobrovoľníci. Ostatné porevolučné hry (Fuk a Huk, Hrdá pýcha skrotla, Juvelír) nedosahujú úroveň jeho prvých hier. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. Osobitné pokračovanie divadelného Kocúrkova je Kocúrkovo v próze. Významné miesto v jeho prozaickej tvorbe má po nemecky napísaný román Bendeguz, Gyula Kolompos und Pista Kurtaforint, ktorý nadviazal na tradíciu cestopisov slovenských osvietencov (J. I. Bajza, K. Kuzmány), ale s výrazným satirickým zacielením na súveké zemianstvo maďarské i slovenské, na prepiaty nacionalizmus a jeho výstrelky. Zomrel 15. 7. 1871 v Brezne. Tematický rozbor diela:

Obsah diela:

Celé prvé dejstvo sa odohráva doma u Tesnošilovcov, kde čaká netrpezlivo pani Tesnošilová na výrok rady, ktorá mala rozhodnúť, kto sa stane novým rektorom.

Keď sa rada rozhodla, že odvolá starého rektora a príjmu nového, Madlena(pani Tesnošilová) sa rozhodla že ho musí získať pre svoju dcéru Aničku, aj napriek tomu, že nového rektora ešte nevidela. V druhom dejstve, ktoré sa odohráva v lese, napadnú traja zbojníci nového pána rektora, ktorý sa vracal z Kežmarku domov aj so študentami z Kocúrkova. Keďže študenti pri sebe nemali žiadne peniaze, zbojníci ich nemali o čo obrať. V tomto dejstve sa veľmi bojazlivo zachoval Tesnošilov syn Honzík, ktorý ako jediný pred zbojníkmi utiekol do lesa.
V treťom dejstve sa nový pán rektor dostáva do dediny. Študenti, ktorí cestovali s ním, poznali Tesnošilov a vedeli, že si chcú nového rektora získať, sa preobliekli za dobových potulných obchodníkov a boli ponúkať svoje remeslo k Tesnošilovým, aby tak odradili nového rektora od návštevy u nich. Po príchode sa nový pán rektor zaľúbi do Ľudmily, dcéry starého rektora a požiada ju o ruku.

Motív:

1, Statický
a) Prírodný: Zbojník vyťahuje z kríkov Honzíka, kde sa zo strachu pred zbojníkmi ukryl: „Čože si to za zajaca z hniezda vyplašil.“ str.36
b) Opisný: Svoboda opisuje veci, ktoré získa za pôsobenie ako rektor v Kocúrkove: „Dvadsaťpäť zlatých v striebre dvanásť meríc žita a pätnásť ovsa...“ str.27
c) Úvahový: Svoboda uvažuje, čo získa a čo stratí novým zamestnatním: „Mne je velice teskno, keď si na budúci lós pomyslím“ „Pri mojej núdzi sa mi ten študentský život zunoval.“ str. 27

2, Dynamický
a) Akčný: Madlena hovorí o príchode svobodu do dediny: „Anička, už sú tu! Že vraj ešte včera večer po kravách len tak ukradmo po záhumní prišli“ str.44
b) Interakčný: Tesnišil nadáva Madlene, že posielala synovi peniaze: „Nuž tak? Mamička posiela svojmu márnotratníkovi bez môjho vedomia peniaze?“ str.49

Čas:
a) gramatický: Uplatňuje sa najmä prítomný čas
b) epický: Tu uplatnená jednota času, dej sa odohral do 24 hodín.


Priestor:
Dej sa odohráva v dome Tesnošilov a v dome staráho rektora, okrem 2. dejstva, ktorého dej sa odohráva v lese. Postavy:
Hlavná postava: Svoboda – nový rektor
Vedľajšie postavy: Pán z Chudobíc – dozorca cirkvi
Attila – jeho syn
Procházka – predošlí rektor
Ľudmila – jeho dcéra
Kostolník
Tesnošil Jánoš – čižmár
Madlena – jeho manželka
Anička – jeho dcéra
Honzík – jeho syn
Svoboda – nový rektor
Vojteška – suseda Tesnošilova
Vojtech – jej syn študent
Škrivánok – študent
Rajnoha – zbojník
Garazda – zbojník
Krahulec - zbojník

Dej:
Dej je bez vedľajších epizód. Chalúpka dodržal jednotu deja.

Konflikt:
Honzík sa po návrate zo školy dostal do interpersonálneho konfliktu s otcom.

Starý pán rektor bol v spoločenskom konflikte s dedinou, keď nechcel učiť deti v maďarčine.

Jazykový rozbor diela

Príznakové a štylistické prostriedky:
Archaizmy: vyštudíruje str.44
Dialektizmy: Coecus de colore.* str.62
Historizmy: zlaté(mena) str.27
Biblizmy: otčenáš str.61
Hypokoristiká: mamička str.51
Deminutíva: Janíčko, mužíčko str.49
Vulgarizmy: do paroma str.38






Trópy:
Epitetén: v kordovánových čižmách str.68, rozum oplače str.68
Honzík, Honzík, stávaj hore, či nevidíš jasné zore? str.42
Prirovnanie: tak ti pristanú, ako psovi piata noha, str.43
Metafora: valaškou ti ústa zamknem str.37, akoby do každej žily ohňa. striekal str.37


Kompozičný rozbor diela

Toto dielo sa skladá z troch dejstiev a päťdesiatichštyroch výstupov. Prvé dejstvo má devätnásť výstupov, druhé dejstvo má deväť výstupov a tretie dejstvo má dvadsaťšesť výstupov. V diele, keďže je to divadelná hra, prevládajú dialógy, no ojedinele sa vyskytujú aj monológy.


Vlastný názor na dielo:

Dielo je písané dosť zložito a keďže je to divadelná hra mne sa veľmi zle čítalo. Zaujali ma ale veľmi trefné postrehy autora, ktorý kritizuje ľudí niekedy až fanatických pre maďarčinu. „Dal by som za ňu i čo nemám, poslednú košeľu i len tento krk by som obetoval“. Podľa mňa toto dielo perfekne vystihovalo situácia v Uhorsku keď žil autor. Dá sa povedať, že bol priekopníkom komédie na Slovensku, veď dodnes sa pri príležitosti smiešmych udalostí hovorí, že je to tu ako v „Kocúrkove“.

Citát:
Pán z Chudobíc sa rozpráva zo Svobodum o maďarčine.
Pán z Chudobíc: „Dal by som za ňu i čo nemám, poslednú košeľu i len tento krk by som obetoval.“
Svoboda: „Ja nie tak. Za maďarskú gramatiku by som si ja nedal krk vykúriť, ba ani vlas na hlave sa nemá nikomu pohnúť. Ale to ma mrzí, keď naši mladí ľudia, rodom Maďari, sa cudzím rečiam učia a svoju zanedbávajú.“
Tento citát som vybral preto, lebo výborne charakterizuje dobu, kedy spisovateľ žil. Svoboda v tomto citáte vystihuje hlavný dôvod prečo aj neskôr štúrovci začali národný odboj a to je ľahostajnosť ku vlastnej reči. Poznámky:
*-Slepý o farbách.