Anotácia:

Táto seminárna práca je o významnej slovenske komédii Kocúrkovo. Postupne sa v tejto práci dotýkam jednotlivých častí a literárneho rozboru diela.Toto dielo vystihuje jeden citát, ktorý som našiel v diele Versaillská improvizácia, kde jeden pán opisuje, čo je úlohou komédie.
„Úlohou komédie je predstaviť vo všeobecnosti chyby ľudí,...“


Kľúčová slová:

vzdelanie, chlapci, zbojník, majetok, maďarčina, slovenčina


Životopis:

Ján Chalupka sa narodil 28. 10. 1791 v Horná Mičiná, okr. Banská
Bystrica. Základy vzdelania získal u rodičov, navštevoval školu v Slovenskej Ľupči, Brezne a študoval na gymnáziu v Ožd'anoch, nemčinu v Levoči, od roku
1809 na evanielickom kolégiu v Prešove, v Sárospataku a v Jene. Istý čas pôsobil ako domáci učitel' v Radvani a vo Viedni, neskôr pôsobil ako profesor v Ožďanoch a na evanielickom lýceu v Kežmarku. Od 1824 bol evanielický farár v Brezne.
Predstaviteľ obrodenskej literatúry, písal básne, politické a náučné spisy, umeleckú prózu a divadelné hry. Jeho zväčša príležitostné verše nevybočovali z dobového literárneho vkusu. Ťažisko jeho tvorby je v dramatických dielach, najmä vo veselohrách. Už v prvej ( Kocúrkovo) sa satiricky zameral na spoločenské problémy doby. Uvedenie Kocúrkova v Liptovskom Mikuláši (1830) sa stalo impulzom divadelného života na Slovensku v 30. a 40. rokoch 19. stor. Problémy načrtnuté v Kocúrkove rozviedol v hrách Všetko naopak, Trasorítka a Trinásta hodina. Z mad'arskej verzie preložil do češtiny frašku Starouš plesnivec. Svoje hry, napísané pôvodne po česky , preložil do spisovnej slovenčiny. Z revolučných rokov 1848-49 napísal hru Dobrovoľníci. Ostatné porevolučné hry (Fuk a Huk, Hrdá pýcha skrotla, Juvelír) nedosahujú úroveň jeho prvých hier. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. Osobitné pokračovanie divadelného Kocúrkova je Kocúrkovo v próze. Významné miesto v jeho prozaickej tvorbe má po nemecky napísaný román Bendeguz, Gyula Kolompos und Pista Kurtaforint, ktorý nadviazal na tradíciu cestopisov slovenských osvietencov (J. I. Bajza, K. Kuzmány), ale s výrazným satirickým zacielením na súveké zemianstvo maďarské i slovenské, na prepiaty nacionalizmus a jeho výstrelky. Zomrel 15. 7. 1871 v Brezne. Tematický rozbor diela:

Obsah diela:

Celé prvé dejstvo sa odohráva doma u Tesnošilovcov, kde čaká netrpezlivo pani Tesnošilová na výrok rady, ktorá mala rozhodnúť, kto sa stane novým rektorom.